Ukrajinský týždeň | Ukrajina bude plyn nakupovať najmä zo Slovenska, Poľska a Maďarska

Plynovodu na kompresorovej stanici v obci Boyarka pri Kyjeve. [EPA-EFE/Sergej Dolženko]

Ukrajinský elektroenergetický priemysel je nateraz závislý od jadrovej a tepelnej výroby, no aj tá je priamo podriadená udalostiam na bojisku. Mnoho gigantov tohto systému sa totiž nachádza v oblastiach aktívnych bojov. Výrazne sa spomaľuje aj výroba zelenej energie.

Týždenný prehľad udalostí na Ukrajine pripravuje redakcia EURACTIV Slovensko v spolupráci so skupinou študentov a študentiek medzinárodných vzťahov a politických vied Národnej univerzity Kyjevsko-Mohylskej akadémie, z ktorých väčšina stále pôsobí v Kyjeve alebo po presídlení na západe Ukrajiny, respektíve v zahraničí. 

Ukrajinu čaká najkrutejšia zima

Čo sa deje?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videoprejave povedal, že Ukrajinu bude pravdepodobne čakať tuhá zima. Kvôli vojne sú mnohé energetické kapacity krajiny nedostupné alebo vážne poškodené. Z tohto dôvodu úrady 7. júna pozastavili vývoz uhlia a plynu, pričom bežným Ukrajincom sľúbili, že ponechajú tarify na energie nezmenené.

Kyjev zároveň hľadá nové spôsoby, ako zabezpečiť svoju energetickú bezpečnosť. Poradkyňa ministra energetiky Olena Zerkal ubezpečuje, že Ukrajina má nateraz dostatok zásob plynu a spoľahlivé vodné elektrárne, aby prežila vykurovaciu sezónu. Ukrajinský minister energetiky a životného prostredia Oleksiy Orzhel zas uviedol, že množstvo plynu v podzemných zásobníkoch je rekordné. Poznamenal však, že vláda je pripravená aj na scenár úplného zastavenia prepravy ruského plynu cez Ukrajinu.

Prečo je to dôležité?

Počas totálnej invázie na Ukrajinu bol pre tvrdé boje vážne poškodený takmer celý ukrajinský energetický sektor. Niektoré z najväčších elektrární sa navyše už nedajú opraviť.

K výraznej regresii dochádza aj v oblasti zelenej energie. Podľa námestníka ministra energetiky Jaroslava Demčenka vyrobili veterné elektrárne k 14. aprílu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka trikrát menej energie. Produkcia zo slnečnej energie sa znížila o 40 percent.

Ukrajinský elektroenergetický priemysel je preto teraz závislý od jadrovej a tepelnej výroby. Avšak aj táto oblasť nie je bezproblémová. Jedna z najväčších jadrových elektrární na Ukrajine v Enerhodare bola narušená v dôsledku aktívnych bojov. Rusko vyhlásilo, že sa chystá prevziať kontrolu nad závodom od prvého septembra.

Maďarské veto oddiali stopku ruskej ropy aspoň o ďalší týždeň

Budapešť sa drží svojho veta, svoj postoj vysvetľuje „ekonomicky, nie politicky“. Európska komisia oznámila šiesty balík sankcií 4. mája a nezhody ohrozujú reputáciu celej Únie.  

V roku 2020 dodávalo Ukrajine elektrinu najmä Slovensko (1 105,2 mil. kWh), Maďarsko (473,1 mil. kWh), Bielorusko (152,3 mil. kWh), Rumunsko (86,7 mil. kWh) a Rusko (53,4 mil. kWh). V rovnakom čase až 70 percent dodávok čierneho uhlia pochádzalo z Ruska.

Podľa štatistík Štátnej colnej správy sa situácia zmenila už v roku 2021, kedy sa zo Spojených štátov doviezlo 2 487 miliónov ton, kým z Ruska, vtedy už druhého najväčšieho dovozcu, to bolo 13,2 milióna ton čierneho uhlia.

Plyn z Ruska Ukrajina nevyužíva od novembra 2015. Jeho dovoz na Ukrajinu sa v januári 2022 znížil 9,8-krát. Viac ako 70 percent dovezeného plynu pochádzalo z Maďarska (32,2 mil. m3), čo je 12,5-krát menej ako v januári 2021. Obnovil sa aj dovoz zo Slovenska v objeme 12,1 milióna metrov kubických (trikrát nižší ako v januári 2021). Dovoz z Poľska predstavoval pol milióna metrov kubických.

Čo to môže znamenať pre budúcnosť?

Fungovanie ukrajinského energetického systému priamo závisí od udalostí na bojisku. Mnoho gigantov tohto systému, ako napríklad jadrová elektráreň Zaporižžia, ropná rafinéria Kremenčuk, baňa Zolote, Luhanska TPP, Botiivska WPP a mnoho ďalších, sa nachádza v oblastiach aktívnych bojov. Ich poškodenie, prípadne totálne zničenie, sa môže do budúcnosti stať veľkou výzvou pre energetický sektor Ukrajiny.

Úrady vytvorili špeciálny výbor na poskytovanie energie počas vykurovacej sezóny a tvrdia, že je pripravený na rôzne scenáre. Podľa ministerstva energetiky bola 11. júla obnovená dodávka elektriny pre 23,7 tisíca občanov.

Ukrajina bude aj naďalej nakupovať plyn najmä zo Slovenska, Poľska a Maďarska, no bude využívať aj vlastnú ťažbu. Do budúcnosti sa plánuje odstrihnúť aj od ruského uhlia a elektriny a omnoho viac investovať do rozvoja obnoviteľnej energie.

Ukrajinský týždeň | Deportácie z Mariupoľa, nejednoznačné vyjednávanie a ekonomické straty

Ekonomika Ukrajiny môže klesnúť až o 35 percent. Podniky presúvajú svoju výrobu na západ krajiny, no niektoré musia skončiť. Čas ale hrá proti nim, pretože hoci sú Rusko aj Ukrajina pripravení robiť ústupky, od konečnej dohody sú ďaleko.

Ukrajinský súd zakazuje proruské strany

Čo sa deje?

Od začiatku júna Ôsmy odvolací správny súd v Ľvove spolu s iniciatívou Bezpečnostnej služby Ukrajiny zakázal činnosť šiestich proruských strán na Ukrajine, ktoré „vykonávali protiukrajinské aktivity, podporovali vojnu a ohrozovali suverenitu krajiny“.

Súdny verdikt sprevádzal aj zákon o zákaze proruských strán, ktorý 14. mája podpísal prezident Zelenskyj. Ešte predtým vydal dekrét Rady národnej bezpečnosti a obrany o pozastavení činnosti proruských strán vrátane Opozičného bloku, NASHI, strany Šarija a ôsmich ďalších.

Prvou zakázanou stranou bola podľa hnutia Chesno Opozičný blok. Súd v Ľvove zakázal aj proruskú Socialistickú stranu. Súd poukázal, že aktivity strany sa najmä v médiách zameriavali na destabilizáciu spoločensko-politickej situácie a ospravedlňovanie ruskej invázie na Ukrajinu. Zákon zakazuje aktivity, ktoré ohrozujú bezpečnosť štátu, suverenitu alebo územnú celistvosť.

Ďalšou zrušenou politickou silou je strana NASHI. Jej šéfom je bývalý poslanec Jevgenij Murajev, ktorého spolu s ďalšími hnutie Chesno zaradilo do registra štátnych zradcov. Súd zakázal aj stranu Blok, ktorá patrila bývalému starostovi Chersonu, Volodymyrovi Saldovi, ktorý bol vymenovaný za vedúceho ruskej okupačnej správy. Saldo bol jedným z desiatok Chcersončanov, ktorí si vybavili ruský pas. Medzi ďalšími zrušenými stranami sú aj Spravodlivosť a rozvoj a Deržava.

Majetok všetkých týchto hnutí prejde do vlastníctva štátu. Jedinou stranou, ktorá proti verdiktu podala súdu protinávrh, je proruský politický projekt Pokroková socialistická strana Ukrajiny Natálie Vitrenko.

Prečo je to dôležité?

Najvýznamnejšie z týchto strán mali úzke väzby na oligarchov a finančné a priemyselné skupiny. Kľúčoví členovia Opozičnej platformy – Za život Jurij Bojko a Serhij Ljovočkin, patrili do takzvanej finančno-priemyselnej skupiny Bojko-Ljovočkin-Firtaš. Podnikateľ Dmytro Firtaš vlastnil 45 percent spoločnosti RosUkrEnergo, ktorú sa jej majitelia v roku 2014 rozhodli zlikvidovať.

Ďalšou postavou strany bol Putinov blízky človek Viktor Medvedčuk, ktorí bol zároveň lídrom finančnej skupiny s podnikmi na Ukrajine a v Rusku. Osoba blízka Medvedčukovi Taras Kozak vlastnil aj televízne kanály ako News One, 112 Ukrajina a ZIK, ktoré boli známe svojou kritikou ukrajinských orgánov a propagáciou ruských naratívov a nakoniec zakázané. Jurij Bojko a Viktor Medvedčuk často navštevovali Moskvu, kde sa stretávali s predstaviteľmi ruskej vlády a spoločnosťou Gazprom.

Ukrajinský týždeň | Kauza obchodovania so separatistami môže prekresliť politickú mapu Ukrajiny

Ukrajinskí vyšetrovatelia si po výpovedi zajatého ruského poslanca Viktora Medvedčuka opäť posvietia na predaj uhlia separatistom, z ktorého je podozrivý aj bývalý prezident Porošenko. Ukrajinská pravoslávna cirkev prerušuje vzťahy s …

Politici zakázanej strany Opozičný blok mali úzke kontakty s najbohatším človekom na Ukrajine, oligarchom Rinatom Achmetovom. Počas politickej kampane v roku 2019 sa predstavitelia strany zasadzovali za zrušenie jazykového zákona a podporovali moskovský patriarchát a neutrálny štatút Ukrajiny.

Od úplnej ruskej invázie na Ukrajinu neexistujú žiadne oficiálne hodnotenia strán. Podľa aprílového prieskumu agentúry Rating Group však 90 percent respondentov podporilo odobratie poslaneckých mandátov proruským stranám, pričom 86 percent Ukrajincov podporilo úplný zákaz ich činnosti.

Aký to môže mať význam v budúcnosti?

Líderka hnutia Chesno Vita Dumanska sa domnieva, že len zákaz strán nepomôže dosiahnuť želané výsledky. Podľa nej už existujú príklady zákazu strán, ako sú Komunistická strana a Strana regiónov (vedená bývalým prezidentom Janukovyčom), ktorých poslanci len prešli do obdobných hnutí, konkrétne do Opozičného bloku alebo Opozičnej platformy – Za život.

Ukrajinská prokuratúra v súčasnosti vyšetruje približne dvetisíc prípadov vlastizrady, z ktorých 18 percent bolo postúpených súdu. Hlavným cieľom registra je okrem zákazu strán s proruskými názormi dosiahnuť, aby títo politici nemohli znovu kandidovať vo voľbách, uzatvorila Vita Dumanska.

Teroristi z Donecka sa zajatým cudzincom vyhrážajú smrťou

Čo sa deje

Neuznávaný súd samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR), ktorú Ukrajinci považujú za nezákonnú ozbrojenú skupinu oznámil popravu Shauna Pinnera a Aidena Aislina zo Spojeného kráľovstva a Brahima Saadouna z Maroka, troch vojakov z 36. samostatnej služby námornej pechoty. Napriek tomu, že Pinner má ukrajinské občianstvo a s Aislinom vstúpili do ukrajinských ozbrojených síl v roku 2018 a Saadoun, rovnako ukrajinský občan, do nich vstúpil v roku 2021, DĽR tvrdí, že ide o zahraničných žoldnierov.

Námorná pechota, v ktorej vojaci slúžili, bráni Mariupoľ. Po mesiaci bojov jej začiatkom apríla dochádzala munícia. Jej veliteľ sa rozhodol preraziť ruské tylo v rozpätí desiatok kilometrov, čím údajne porušil rozkaz brániť obliehané mesto. V dôsledku toho sa oddiel rozpadol na dve frakcie. Zatiaľ čo sa jedna z nich pokúsila prebehnúť cez ruskú obranu, vojaci, ktorí s rozhodnutím veliteľa nesúhlasili prisahali, že zatiaľ zostanú v Mariupole. Do prvej skupiny pravdepodobne patrili aj traja zajatí vojaci.

Prečo je to dôležité?

Podľa slov člena britského parlamentu Richarda Fullera, rodiny Pinnera a Aislin dostali od zajatcov správy o výmene väzňov. Tento krok mal pravdepodobne vytvoriť tlak na rodiny a následne aj na britskú vládu. Pinnerovci, ako aj Aislinovci, nechali výmenu väzňov v rukách ukrajinskej vlády.

Kremeľ následne v DĽR, kde je trest smrti „legálny“, rozbehol so zadržanými ukážkový proces. Premiér Boris Johnson vyhlásil, že rokovania s Moskvou nie sú na stole. Ukrajinský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Vadym Prystajko zároveň oznámil, že výmena Pinnera a Aislina je pre ukrajinskú vládu prioritou.

Rusko sa snaží manipulovať verejnú mienku na Ukrajine aj v Spojenom kráľovstve. Ak sa britskí zajatci nedostanú domov, ruská propagandistická mašinéria z toho obviní Ukrajinu. To by mohlo poškodiť nielen obraz Ukrajiny v Spojenom kráľovstve, ale aj úzke bilaterálne vzťahy medzi štátmi. Cena za výmenu zajatcov môže byť pre Ukrajinu vysoká. Rusko môže za ich prepustenie požadovať oligarchu s blízkymi väzbami na Putina, Viktora Medvedčuka, ktorého v apríli ukrajinské orgány zadržali. Jeho sloboda by bola pre Rusko obrovským mediálnym víťazstvom a dôkazom, že „Rusi nenechávajú svojich ľudí v úzkych“.

Ukrajinský týždeň | Ruské vojská zamínovali časti Ukrajiny

Ruské vojská po sebe nechali zamínované územia, odstraňovanie mín môže trvať desaťročia. Stovky zabitých civilistov ležia v Buči a ďalších mestách. Bombardovanie v Belgorode mohlo byť operáciou pod falošnou vlajkou.

Tento krok by mohol zároveň naštrbiť verejnú mienku o prezidentovi Zelenskom, ktorý naznačil, že k takejto výmene nedôjde. Medvedčuk bol v 80. rokoch menovaný sovietskou vládou za verejného obhajcu na súde pre ukrajinských disidentov. Jeho najznámejším prípadom bol prípad Vasyľa Stusa, ukrajinského básnika známeho svojím aktivizmom a vlastenectvom. S Medvedčukovou „pomocou“ bol Stus odsúdený na desať rokov nútených prác a päť rokov vyhnanstva, následne vo väzení zomrel.

O osude Saadouna z Maroka je dostupných menej informácií. Keď Rusko začalo s okupáciou Krymu, Maroko sa stalo neutrálnou krajinou. Nehlasovalo ani na Valnom zhromaždení OSN o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou a ich veľvyslanectvo sa zatiaľ nevyjadrilo ani k súdnemu procesu. Okrem toho Maroko nie je závislé od dovozu potravín z Ruska ani Ukrajiny.

Rusi sa preto pravdepodobne snažia naštrbiť ukrajinsko-marocké vzťahy tým, že Britov pustia na slobodu a Saadouna nechajú vo väzbe alebo zabijú. To by podporilo naratív, že Ukrajinci sa na ľudí zo severnej Afriky pozerajú zvrchu. Otec zajatého vojaka Tahera Saadoun pre Al Araby uviedol, že jeho syn bol pre svoju znalosť angličtiny a ruštiny v ukrajinskej armáde prekladateľom, pričom zmluvu s ňou nepodpísal. Tento príbeh posilnili Združenie marocko-ruského priateľstva a Marocký výbor pre mier, ktoré Putinovi napísali list so žiadosťou o Saadounove prepustenie. Vinu pritom pripisujú ukrajinskej armáde za neoprávnené prinútenie vojaka k účasti na vojne, no zdá sa, že tieto tvrdenia nezodpovedajú skutočnosti. Jeho priateľ Muiz pre ukrajinský denník Pravda povedal, že Sadadoun chcel byť prospešný pre spoločnosť a k armáde sa pridal dobrovoľne. V rozpore s výpoveďou otca jeho priatelia uviedli, že Brahim zastával úlohu vodiča a neskôr absolvoval kurz na delostrelca, pričom tvrdenie podložila fotografia, na ktorej Brahim mieri mínometom. Zdá sa, že výpoveď otca je scenárom Marockej vlády, ktorá namiesto vytvorenia nátlaku na Rusko, aby vojaka prepustilo, situáciu bagatelizuje.

Aký to môže mať význam v budúcnosti?

Prezident Zelenskyj nedávno naznačil, že štandardným postupom Ruska je vytvoriť problém a potom navrhnúť jeho riešenie výmenou za ústupky. Marocký príklad ukazuje, že v súčasnosti sa z tohto vzorca nedá vyňať ani neutrálna krajina. Hovorca Medzinárodnej légie Damien Magrou povedal, že v radoch útvaru sú občania 55 krajín a každý z nich by sa mohol stať predmetom ruskej donucovacej techniky.

Zároveň to nebol ruský súd, ktorý vydal rozhodnutie v jasnom rozpore so Ženevskými konvenciami, ale takzvaný „súd DĽR“. Preto sa zdá, že sa Rusko snaží dotlačiť tretie krajiny k tomu, aby právne uznali „odštiepenecké štáty“.