Únia predĺžila sankcie proti Rusku

Nový balistický systém Avangard, ktorý Rusko predstavilo v júli. [EPA-EFE/Ruské ministerstvo obrany]

Keďže v plnení minských dohôd nenastal pokrok, veľvyslanci členských štátov EÚ rozhodli o uplatňovaní sankčných opatrení až do júla 2019. Ukrajina to privítala.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko privítal rozhodnutie Rady Európskej únie predĺžiť hospodárske sankcie voči Rusku. Veľvyslanci pri EÚ prijali rozhodnutie v piatok 21. decembra.

„Je symbolické, že v predvečer Vianoc a Nového roka Rada EÚ schválila rozhodnutie predĺžiť hospodárske a odvetvové sankcie proti Rusku za jeho agresiu v Donbase,“ uviedol Porošenko, ktorého citovala agentúra Ukrinform.

Porošenko poznamenal, že proukrajinská jednota v EÚ zostáva neochvejná a Kremeľ zaplatí vyššiu cenu za agresiu. Zdôraznil aj potrebu posilniť jednotu a solidaritu Ukrajiny v záujme mieru a bezpečnosti na európskom kontinente.

Žiadny pokrok v plnení dohôd

Európska únia predĺžila v piatok hospodárske sankcie pre konkrétne odvetvia ruskej ekonomiky do 31. júla 2019.

Ruská dezinformačná kampaň o Azovskom mori trvá už vyše roka

V čase, keď Rusko v Kerčskom prielive zaútočilo na tri ukrajinské plavidlá už dezinformačná kampaň okolo Azovského mora trvala viac než rok, informoval eurokomisár Julian King.

„Toto rozhodnutie nadväzuje na aktuálne informácie, ktoré Európskej rade na zasadnutí 13.-14. decembra 2018 poskytli francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Merkelová v súvislosti s plnením dohôd z Minska, s ktorými sú sankcie spojené. Vzhľadom na to, že sa nedosiahol nijaký pokrok, prijala Európska rada politické rozhodnutie predĺžiť hospodárske sankcie voči Rusku,“ uvádza Rada EÚ v tlačovej správe.

„Tieto opatrenia sa zameriavajú na sektor financií, energetiky a obrany, ako aj na oblasť tovaru s dvojakým použitím. Opatrenia sa pôvodne zaviedli 31. júla 2014 na obdobie jedného roka v reakcii na konanie Ruska destabilizujúce situáciu na Ukrajine a v septembri 2014 sa posilnili,“ píše sa v správe.

Kapitálové trhy, zbrane, technológie

Medzi hospodárske sankcie, ktoré sa týmto rozhodnutím predĺžili, patrí

  • obmedzenie prístupu na primárne a sekundárne kapitálové trhy EÚ pre päť veľkých ruských finančných inštitúcií s väčšinovým štátnym podielom a pre ich pobočky mimo EÚ, v ktorých majú väčšinový podiel, ako aj pre tri veľké ruské energetické spoločnosti a tri spoločnosti pôsobiace v oblasti zbrojárskeho priemyslu;
  • uloženie zákazu vývozu a dovozu v oblasti obchodu so zbraňami;
  • ustanovenie zákazu vývozu položiek s dvojakým použitím na vojenské účely alebo pre vojenských koncových užívateľov v Rusku;
  • obmedzenie prístupu Ruska k určitým citlivým technológiám a službám, ktoré sa môžu použiť na ťažbu a prieskum ropy.

Únia uvalila sankcie na šesť firiem, ktoré sa podieľali na Putinovej "stavbe storočia"

Tri z firiem, ktoré prispeli k stavbe mosta spájajúceho Rusko s anektovaným Krymom, patria ruskému veľkopodnikateľovi Arkadijovi Rotenbergovi, zaradenému na sankčný zoznam EÚ od júla roku 2014.

Sankcie ostávajú v platnosti

Okrem týchto hospodárskych sankcií tiež v súvislosti s krízou na Ukrajine zaviedla EÚ viacero opatrení, okrem iného aj:

  • cielené individuálne reštriktívne opatrenia, najmä zákaz vydávania víz a zmrazenie aktív – aktuálne voči 164 osobám a 44 subjektom – do 15. marca 2019;
  • reštriktívne opatrenia v súvislosti s protiprávnou anexiou Krymu a Sevastopola, ktoré sú obmedzené na územie Krymu a Sevastopola a ktoré sú v súčasnosti platné do 23. júna 2019.

Európska rada na svojom zasadnutí 19. marca 2015 spojila dĺžku uplatňovania sankcií s úplným vykonaním dohôd z Minska, ku ktorému malo dôjsť do 31. decembra 2015. Keďže sa tak však nestalo, sankcie ostali v platnosti.