V Arménsku a Azerbajdžane sa hrá o tróny

Azerbajdžanský prezident Ilham Aliyev počas otváracieho ceremoniálu Európskych hier v roku 2015 v Baku. [EPA/Bernd Thissen]

Víťazom predčasných prezidentských volieb v Azerbajdžane sa v stredu, 11. apríla, takmer určite stane súčasná hlava štátu, Ilham Aliyev. Dôvodom skorších volieb sú napäté vzťahy s Arménskom a ďalšími krajinami.

Azerbajdžanský prezident Alijev vo februári vyzval, aby sa prezidentské voľby usporiadali už v apríli, šesť mesiacov pred pôvodne plánovaným termínom. Krajina bohatá na ropu si mala svojho prezidenta voliť až 17. októbra. Opozičné strany toto prekvapivé rozhodnutie tvrdo skritizovali.

Agentúra Azartac citovala prezidentovho poradcu, ktorý tvrdil, že rozhodnutie o zmene termínu volieb súvisí s obavou, že by mohli kolidovať s plánovanými „dôležitými domácimi a medzinárodnými udalosťami“ ako storočné oslavy Azerbajdžanskej ľudovej republiky.

Skutočným dôvodom skorších volieb je vzťah so susedným Arménskom, s ktorým je Azerbajdžan kvôli Náhornému Karabachu de facto stále vo vojne.

Škandál "práčovňa": Ako mal Azerbajdžan podplácať európskych politikov

Baku údajne korumpovalo niektorých poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Náhorný Karabach – sporné územie

Etnickí Arméni podporovaní Jerevanom získali kontrolu nad Náhorným Karabachom na začiatku 90. rokov. Všetky pokusy vyjednať konečné prímerie s Azerbajdžanom stroskotali. Dva znepriatelené štáty nikdy nepodpísali mierovú dohodu. Vo vojne zomrelo pravdepodobne až 30 tisíc ľudí.

V apríli 2016 vyvrcholilo násilie medzi obomi stranami do najhorších konfliktov za posledné desaťročia, čo malo za následok najmenej 110 obetí.

Podľa diplomatických zdrojov sa musí Alijevova snaha rýchlo si upevniť moc v Azerbajdžane vnímať skôr ako úsilie vyhnúť sa neistote, ktorá by mohla destabilizovať krehké vzťahy medzi dvoma bývalými sovietskymi republikami.

Ilham Aliyev vládne v krajine od roku 2003, kedy mu moc po dekáde vlastnej vlády odovzdal jeho otec, Heydar Aliyev, bývalý sovietsky agent KGB.

V roku 2016 zorganizoval prezident  kontroverzné referendum, v ktorom obyvatelia odsúhlasili možnosť zvolania predčasných volieb. Vďaka výsledku plebiscitu sa vytvoril aj nový post viceprezidenta, ktorý pripadol Aliyevovej manželke Mehriban.

V4 stratila ambíciu aj schopnosť byť modelom pre krajiny Východného partnerstva

Kým sa Vyšehradská skupina nevylieči z populizmu, nemôže naďalej „vyvážať“ svoje skúsenosti s transformáciou na demokratický systém do krajín, ktoré majú európske ambície, hovoria experti.

Lídrom krajiny bude premiér, nie prezident

Druhé a posledné funkčné obdobie doterajšieho prezidenta Serzha Sargsyana sa končí v apríli 2018. Ten od roku 2015 presadzoval kontroverzné dodatky ústavy, ktorých cieľom malo byť obmedzenie prezidentských právomocií a posilnenie postu predsedu vlády.

Arménsky parlament si nového prezidenta vybral v marci. Novozvolený prezident, Armen Sarkissian, zložil svoj sľub 9. apríla na špeciálnom zasadnutí parlamentu v Jerevane. Sarkissian predtým pôsobil ako arménsky veľvyslanec v Londýne.

Arménske médiá zdôrazňujú, že nový prezident bude mať skôr reprezentatívnu úlohu. Skutočnú výkonnú moc bude mať predseda vlády, ktorého parlament zvolí o týždeň neskôr.

Stane sa v podstate lídrom krajiny. Bude zodpovedný za hospodárstvo, zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Sargsyan túto pozíciu v minulosti odmietol, no všetko naznačuje tomu, že teraz ju príjme.

Vzťahy s Ruskom a Tureckom

Carnegie Europe vo svojom nedávnom článku opísala Serzha Sargsyana ako šikovného politika „ktorý hrá dlhodobú hru“. Arménsko, ktoré nie je vojensky také silné ako Azerbajdžan, si svoju bezpečnosť zakladá na spojenectve s Ruskom a členstve v jeho euroázijskom zväze.

Krajine sa už dlho darí budovať svoj pozitívny obraz v zahraničí, no rovnako aj kritizovať susedný Azerbajdžan.

Najlepšie vzťahy má Azerbajdžan s Tureckom. Naopak, vzťahy Arménska s Ankarou sa naďalej zhoršujú. Minulý mesiac Arménsko zrušilo mierovú dohodu, ktorú podpísalo s Tureckom v roku 2009. Ich spoločná hranica tak ostáva zatvorená.

Azerbajdžanský plyn

Európska únia sa spolieha na Azerbajdžan pre Južný plynový koridor, projekt, ktorý má prepraviť azerbajdžanský plyn cez Turecko do Európy do roku 2020.

Práce na Južnom koridore už začali

Turecko a Azerbajdžan dnes oficiálne začali výstavbu nového plynovodu TANAP, ktorý bude súčasťou Južného koridoru.

Vplyv Európskej únie v Arménsku a Azerbajdžane je však obmedzený. Ani jedna z týchto krajín nepožaduje asociačný status, ktorý už získala Ukrajina, Moldavsko či Gruzínsko.

V prípade Arménska je to málo pravdepodobné najmä kvôli silným väzbám s Ruskom. Azerbajdžan, ktorý je bohatý na fosílne palivá, zasa nechce byť viazaný ani jedným smerom.

Ľudské práva, korupcia, rodinkárstvo

V nedávnom rozhovore s ruskou agentúrou TASS označil Alijev Azerbajdžan za sebestačnú krajinu bez ekonomických ťažkostí, ktorá je schopná viesť vlastnú nezávislú politiku. Povedal, že za posledných 15 rokov sa hospodárstvo Azerbajdžanu zvýšilo 3,5-násobne, čo je podľa neho svetový rekord.

Dodal, že menové rezervy Azerbajdžanu majú rovnakú hodnotu ako ročný hrubý domáci produkt. Azerbajdžanskému hospodárstvu sa teda darí oveľa lepšie ako arménskemu.

Obe krajiny majú problémy v oblasti ľudských práv a slobody tlače, korupcie a rodinkárstva. Západný štýl demokracie sa v strednodobom horizonte nedá v Arménsku ani Azerbajdžane dosiahnuť.