Ukrajinské sily prenikajú čoraz hlbšie do ruského územia a pre Vladimira Putina ide už o druhú PR katastrofu menom Kursk. Kyjev vyhlásil, že si v oblasti chce vytvoriť strategickú nárazníkovú zónu, aby chránil svoje vlastné pohraničie. Rusi medzičasom zaisťujú svoju jadrovú elektráreň, ktorá sa nachádza 35 km od bojov.
Ukrajinský vpád na ruské územie 6. augusta prekvapil nejedného pozorovateľa ruskej vojny, rozhodne najviac však vyviedol z miery samotný Kremeľ.
Ruské sily počas celého roka stabilne dosahovali v susednom štáte územné zisky. V rámci ich súčasnej letnej ofenzívy vytvárali veľký tlak na ukrajinský Donbas, na ktorého dobytie presunuli väčšinu svojej pozornosti po stiahnutí sa z okolia Kyjeva v apríli 2022.
Presunutie vojny na ich vlastné územie bolo preto obzvlášť nečakané a niektorí experti upozorňujú, že práve o to môže Ukrajincom ísť – donútiť Rusov, aby alokovali niektoré jednotky z Donecka na ochranu vlasti a aj povesti. Ukrajinci sa totiž obsadením Kurskej oblasti stali historicky prvým národom, ktorý vpadol na územie jadrovej veľmoci.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že sa stretol s najvyššími predstaviteľmi, aby v zabranej ruskej oblasti prediskutovali humanitárnu situáciu a zriadenie vojenského veliteľstva „v prípade potreby“, píše portál Euractiv.com.
„Pokračujeme v ďalšom postupe Kurskom. Od rána napredujeme jeden až dva kilometre v rôznych smeroch,“ napísal Zelenskyj na Telegrame.
Hlavný veliteľ ozbrojených síl Olexandr Syrjsky vo štvrtok uviedol, že Ukrajina kontroluje už zhruba 1 150 štvorcových kilometrov ruského územia a 82 dedín. Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) potvrdil dobytie najmenej 800 štvorcových kilometrov.
Z oblasti prichádzajú aj správy o rastúcom počte vojnových zajatcov. V stredu ukrajinské sily naraz zadržali až 102 ruských vojakov, čo potvrdili aj sprievodnými fotografiami vzdávajúcich sa mužov. Podľa TASR tak ide o najväčšiu jednorazovo zajatú skupinu vojakov od začiatku vojny.
Ukrajinský prezident sa zmienil, že zajatci by mohli byť vymenení za ukrajinských bojovníkov. „Náš postup v Kursku sa dnes vyvíja dobre – dosahujeme náš strategický cieľ. Výrazne sa doplnil aj ‚výmenný fond‘ pre náš štát,“ dodal Zelenskyj ironicky.
Minister vnútra Ihor Klymenko podľa agentúry Reuters uviedol, že Ukrajina má v pláne vytvoriť v oblasti „nárazníkovú zónu“ určenú „na ochranu ukrajinských pohraničných obcí pred každodennými útokmi nepriateľa“.
Spojené štáty podľa medializovaných informácií povolili Ukrajine pri ofenzíve používať americké raketové systémy HIMARS a ATACMS. Hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singh hovorí, že je to v súlade s americkou podporou „bojových úspechov Ukrajiny“.
Putinove PR katastrofy menom Kursk
Ruský prezident Vladimir Putin mohol 9. augusta osláviť 25 rokov od svojho nástupu k moci, keďže práve vtedy sa v roku 1999 stal prvýkrát premiérom. V decembri už nastúpil do funkcie prezidenta, ktorým je, s menšou prestávkou, dodnes.
Momentálna situácia v Kursku mu však musela pripomenúť tragédiu zo začiatkov svojej vlády. Išlo o potopenie ruskej jadrovej ponorky s 118-člennou posádkou. Došlo k nemu 12. augusta 2000 a aj meno ponorky je príznačné – volala sa Kursk.
Opozičný novinár Michail Zygar vo svojej knihe Všetci mocní Kremľa (2016) spomína, že nový prezident situáciu vykomunikoval natoľko zle, že je dodnes považovaná za jeho PR katastrofu.
Aj pri obsadení ruského pohraničia Ukrajincami Putin najprv niekoľko dní mlčal. Napokon okrem zverejnenia nahrávky, na ktorej diskutuje o „tejto provokácii“ s ruskými pohlavármi, prisľúbil, že ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti vyženie.
Putin tvrdí, že ukrajinským cieľom je s podporou Západu získať silnejšiu pozíciu v prípadných budúcich rokovaniach o prímerí, v ktorých by okupované ruské oblasti mohli byť „vymenené“ za tie ukrajinské.
K tejto teórii sa prikláňa aj časť analytikov, ktorí upozorňujú aj na miestnu jadrovú elektráreň v Kursku. Tú by v prípade úspešného zabratia mohli Ukrajinci potenciálne vymeniť za okupovanú ukrajinskú jadrovú elektráreň v Záporoží, o ktorej bezpečnosť sa svetové spoločenstvo obáva už od začiatku vojny.
Táto možnosť bola spočiatku dosť nepravdepodobná najmä pre vzdialenosť elektrárne od hraníc. Momentálne sa však od dejiska bojov nachádza približne 35 km a Ruská národná garda (Rosgvardia) potvrdila, že začala posilňovať jej bezpečnosť. Denník Kyiv Independent v nedeľu informoval, že okolo nej Rusi začali kopať zákopy.
Neschopnosť ochrániť vlastné hranice má vplyv aj na ruskú ekonomiku a spôsobila ďalší pokles ruského rubľa. Od začiatku tejto invázie stratil viac ako osem percent. Ukrajinci pod svoju kontrolu dostali aj mesto Sudža, kde sa nachádza dôležitý plynárenský bod, cez ktorý prúdi ruský zemný plyn do Európy.
Analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX v rozhovore pre EURACTIV Slovensko uviedol, že pre intenzívne boje medzi ukrajinskými a ruskými silami v blízkosti plynovodu vyšvihli burzové ceny k ročným maximám.
Ukrajina plánuje evakuačné koridory pre civilistov
Ukrajinský generálny štáb uviedol, že Kyjev v noci zasiahol štyri ruské vojenské letiská vo Voroneži, v Kursku a Nižnom Novgorode, pričom sa zameral na sklady paliva a letecké zbrane.
Cieľom útoku bezpilotného lietadla s dlhým doletom bolo oslabiť schopnosť Ruska útočiť na Ukrajinu pomocou klzavých bômb, uviedol pre agentúru Reuters ukrajinský zdroj z prostredia bezpečnostných síl.
Rusko tvrdí, že z pohraničnej oblasti už evakuovalo približne 200-tisíc ľudí. Kyjev uviedol, že otvorí humanitárne koridory na evakuáciu civilistov smerom do Ruska aj na Ukrajinu. Taktiež plánuje zabezpečiť prístup aj pre medzinárodné humanitárne organizácie, medzi ktoré bude pravdepodobne patriť Medzinárodný výbor Červeného kríža a OSN.