Mikloš: Ukrajina za posledné štyri roky dosiahla viac ako počas predchádzajúcich dvadsiatich

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Prvé výročie Euromajdanu, november 2014. [EPA/SERGEY DOLZHENKO]

Počas posledných štyroch rokov urobila Ukrajina niekoľko obrovských zmien, aby sa mohla stať fungujúcou trhovou ekonomikou a liberálnou demokraciou. Mnohí si to však sotva všimli, píše IVAN MIKLOŠ.

Ivan Mikloš je bývalý podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky. V súčasnosti pôsobí ako hlavný ekonomický poradca ukrajinského predsedu vlády a zároveň ako predseda Strategickej poradnej skupiny pre podporu ukrajinských reforiem (SAGSUR).

Ak si prečítate obvyklé medzinárodné komentáre o dianí na Ukrajine, budete si myslieť, že od Euromajdanu a Janukovyčovej éry, proti ktorej ľudia protestovali, sa sotva niečo zmenilo. Ukrajina však za štyri roky dosiahla oveľa viac, ako sú mnohí ochotní priznať.

Po prvýkrát v novodobej histórii Ukrajiny sa krajina skutočne mení zo skorumpovaného, ​​nefunkčného, oligarchického systému smerom k fungujúcej trhovej ekonomike a liberálnej demokracii. Čelí mnohým problémom a výzvam, ale treba pripomenúť, že za posledné štyri roky sa dosiahlo viac, ako počas predchádzajúcich viac ako dvadsiatich rokov.

Ivan Mikloš: Ukrajine sme pomohli s reformami, smeruje k fungujúcej ekonomike

Za takmer štyri roky sa urobilo viac ako za predchádzajúcich vyše dvadsať rokov, hovorí hlavný ekonomický poradca ukrajinského premiéra.

Najvýraznejšie výsledky sa dosiahli pri nastolení makroekonomickej rovnováhy. Verejné financie a menový kurz sa stabilizovali, inflácia sa znížila a rozsiahle vyčistenie bankového sektora vytvorili prostredie pre hospodársku obnovu a rast.

Ukrajinu však ešte stále čaká veľa práce, najmä v boji proti korupcii. Veľa ľudí si myslí, že Ukrajina v tejto oblasti vôbec nepokročila, avšak korupcia bola výrazne obmedzená už počas vlád premiérov Yatsenyuka a Groysmana. Štyri z piatich oblastí, ktoré boli najväčšími zdrojmi korupcie, boli uzavreté alebo aspoň výrazne obmedzené.

Trh s plynom: Pred tromi rokmi bola cena plynu pre domácnosti na úrovni len 12 percent jej skutočnej trhovej ceny. Oligarchovia a politicky vplyvní podnikatelia nakupovali tento lacný plyn, ktorý potom predávali ukrajinským spoločnostiam alebo vyvážali za reálnu trhovú cenu. Ročne tak dokázali ukradnúť miliardy dolárov z verejných zdrojov. Tento kanál bol uzavretý od jari 2016, kedy sa ceny energií zvýšili na úroveň reálnych trhových cien. Odvtedy síce znovu vznikol rozdiel medzi regulovanými cenami pre domácnosti a trhovými cenami pre podniky, je však rádovo menší a bude úplne odstránený, akonáhle vláda liberalizuje všetky tarify plynu.

Bankový sektor: Mnoho súkromných bánk slúžilo pred Euromajdanom ako bankomaty pre svojich majiteľov alebo spriaznené osoby, ako nástroj na výber peňazí od daňových poplatníkov na ich súkromné účely. Banky zhromažďovali peniaze od sporiteľov a podnikateľov a potom poskytovali tie isté peniaze vo forme úverov spriazneným osobám (veriteľom). Tieto subjekty požičané peniaze bankám nevracali a nároky sporiteľov museli byť uspokojené z verejných zdrojov (Fond na ochranu vkladov). Všetky takéto banky boli zavreté (80 zo 180 bánk) a najväčšia súkromná banka (Privatbank) bola znárodnená kvôli systémovému významu („too big to fail“). Následne Národná banka Ukrajiny zaviedla nové, prísne regulačné pravidlá, vrátane zvýšenia kapitálovej primeranosti a kontroly spriaznených osôb.

Verejné obstarávanie: Od augusta 2016 sú všetky verejné subjekty, vrátane obcí, povinné používať systém elektronického verejného obstarávania – ProZorro -, ktorý je medzinárodne uznávaný a považovaný za veľmi efektívny a jedinečný. Týmto bol tretí najväčší zdroj veľkej korupcie uzavretý.

Vrátky DPH: Spustenie nového, jednotného a automatizovaného registra systému vrátenia DPH nahradilo predchádzajúci neefektívny a skorumpovaný systém založený na individuálnych žiadostiach.

Prezident združenia Ukrajincov, žijúcich v zahraničí: Svet nesmie okupáciu Krymu nikdy akceptovať

„Cieľom ruskej dezinformačnej kampane je presvedčiť Ukrajincov, ako aj západné demokracie, že Ukrajina je zlyhávajúcim štátom,“ hovorí Eugene CZOLIJ, prezident organizácie, zastupujúcej 20 miliónovú komunitu Ukrajincov, žijúcich v 53 krajinách.

To, čo zostalo nedotknuté, je piata oblasť –  štátne podniky. Ukrajina má dnes približne 3 500 štátnych podnikov a napriek vyhláseniam a plánom sa v tejto oblasti nedosiahol takmer žiadny pokrok. Štátne podniky sú dnes najväčším zdrojom korupcie, politického klientelizmu, plytvania verejnými zdrojmi, zlého riadenia a deformácie podnikateľského prostredia. V januári 2018 bol prijatý nový zákon o privatizácii, ktorý má napomôcť jej urýchleniu.

Ďalšie reformy a zmeny, ktoré mali pozitívny vplyv na boj proti korupcii, sú deregulácia, reforma energetického sektora, daňová reforma a decentralizácia. V posledných mesiacoch boli prijaté dve veľmi dôležité štrukturálne reformy – dôchodková reforma a reforma zdravotníctva.

Nemenej dôležitý je pokrok (aj keď zatiaľ len čiastočný) pri vytváraní nových inštitúcií na boj proti korupcii: Národný protikorupčný úrad, Úrad špeciálneho prokurátora a Národná agentúra pre prevenciu korupcie. Tieto nové inštitúcie však musia odolávať útokom, ktoré sa ich snažia marginalizovať. Najpovzbudivejšou správou v tejto oblasti je, že parlament minulý týždeň schválil zákon o protikorupčnom súde, ktorého zriadenie dopĺňa celú protikorupčnú architektúru.

V priebehu posledných štyroch rokov zverejnili medzinárodní partneri mnoho zoznamov toho, čo musí Ukrajina ešte urobiť; ale len málokto z nich si uvedomuje, aký značný pokrok sa už podarilo dosiahnuť.

V každej demokratickej spoločnosti sú reformy dnes oveľa viac politickým problémom a výzvou ako problémom technickým.

Napriek všetkým výzvam, ťažkostiam a oneskoreniam sú reformy na Ukrajine reálne a napredujú. Dôležité bude pokračovať a tento proces po prezidentských a parlamentných voľbách v roku 2019 podľa možností ešte urýchliť, pretože pohár je naplnený zatiaľ len spolovice.

 

Článok Ivana Mikloša bol prvýkrát uverejnený v nemeckom denníku Die Welt 27. júna.