Ukrajina bojuje aj za Gruzínsko

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Žena píše slová na podporu Ukrajine počas protestu proti ruskej invázii na Ukrajine 7. marca 2022 v Tbilisi. [TASR/AP Photo/Shakh Aivazov]

Prejavy morálnej a praktickej podpory Ukrajine sú v Gruzínsku viditeľné na každom rohu. No rozkol medzi vládou a verejnosťou, ktorá je čoraz nespokojnejšia s vajatavým postojom krajiny k ruskej agresii, sa prehlbuje. Všetci si pritom uvedomujú, že výsledok vojny na Ukrajine zásadne ovplyvní aj budúcnosť Gruzínska.

Boris Strečanský pôsobí v Tbilisi v East-West Management Institute (EWMI) ako rozvojový pracovník so zameraním na občiansku spoločnosť. Je tiež externým doktorandom na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK.

Časť triedy Šotu Rustaveliho pred parlamentom  je tradičné miesto demonštrácií a protestov, ktorá si pamätá krvavé potlačenie rôznych protestov. Aj tých, ktoré protestovali proti rušeniu Stalinovho kultu v roku 1956, aj z  jari 1989, kedy poslal Gorbačov na potlačenie protestov vojakov, tiež nepokoje a občiansku vojnu z deväťdesiatych rokov, ale i revolúciu ruží a nedávne protikorupčné protesty.

Priestor pred parlamentom je zároveň miestom, kde sa v týchto dňoch zbiera humanitárna pomoc pre Ukrajinu. V Tbilisi je na každom rohu viditeľný spontánny prejav morálnej a praktickej podpory Ukrajine. Správy z regiónov hovoria to isté – prítomné sú prejavy solidarity, zbierky humanitárnej podpory, pomoc Ukrajincom, ktorí ostali uviaznutí v Gruzínsku a nemôžu sa kvôli vojne vrátiť domov.

Od 24. februára po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu sa tu konajú demonštrácie na podporu Ukrajine. V piatok, 4. marca tu na zhromaždení, podobne ako na iných zhromaždeniach v Európe, vystúpil cez videoprenos aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenský, poslanci Európskeho parlamentu a prezidentka Gruzínska, Salome Zurabishviliová.

V pondelok 7. marca sa tu konalo ďalšie protestné zhromaždenie. Komunikované boli tri požiadavky: zaviesť víza pre vstup do Gruzínska pre občanov Ruskej Federácie (RF), zakázať pôsobenie ruských médií v Gruzínsku a uzavrieť letový priestor pre ruské aerolínie.

Pondelňajší protest bol však predovšetkým vyjadrením nespokojnosti s postojom a krokmi vlády. A po prvýkrát došlo aj k potýčkam s poriadkovými zložkami po tom, ako sa časť protestujúcich presunula pred neďalekú budovu vlády. Tam sa situácia zostrovala a aspoň dvanásť účastníkov protestu bolo zadržaných. Menší protest prebehol aj v Batumi.

Čo sa teraz deje v Gruzínsku?

Aj posledná demonštrácia naznačuje, že sa zväčšuje rozkol medzi vládou, ktorú vedia strana Gruzínsky sen, a verejnosťou, ktorá je čoraz viac nespokojná s vajatavým postojom vlády vo vzťahu k rusko-ukrajinskému konfliktu a považuje to za zrádzanie gruzínskeho štátneho záujmu. Na jednej strane Gruzínsko oficiálne podporilo rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, odsudzujúcu ruskú agresiu na Ukrajine a hlasovalo tiež za vylúčenie RF z Rady Európy.

Prezidentka Salome Zurabishviliová je v diplomatickej ofenzíve, cestuje po Európe a ešte pred vojnou sa usilovala o isté národné zmierenie. Aj teraz vyzýva k spoločnému postupu. Deliace čiary a rozdielne presvedčenia sú ale pre gruzínskych politikov príliš silné na to, aby im pomohla nájsť spoločný postoj. A to v situácií, ktorá sa z  pohľadu Gruzínska dá považovať za existenciálnu a kritickú.

Všetci si pritom uvedomujú, že výsledok vojny na Ukrajine zásadne ovplyvní budúcnosť Gruzínska. Premiér podpísal rýchlo pripravenú žiadosť o vstup do EÚ v ten istý deň ako Moldavsko a dva dni po Ukrajine, čo bol 180 stupňový obrat, keďže len nedávno predtým deklaroval podanie prihlášky až v roku 2024.

To, že je Gruzínsko v ťažkej situácií si uvedomujú miestne politické elity i verejnosť, a  to nielen vďaka skúsenosti z roku 2008, ktorá predstavuje v kolektívnom vedomí traumu. A to aj vďaka vedomiu ekonomickej lability a stále prítomnej závislosti na ruskej ekonomike, no tiež vedomiu, že sa na štáty EÚ fakticky nemôže krajina spoľahnúť napriek rétorike, ktorá je pozitívna na jednej i na druhej strane.

V otázke vzťahov s Ruskom Gruzínsko presadzuje takmer desať rokov politiku „strategickej trpezlivosti“. Ide o v podstate extrémne opatrný postoj, ktorý sa zdá byť pod vplyvom situácie čoraz viac neudržateľný. Práve pre neho sa Gruzínsko nepridalo k sankciám voči Rusku (podobne ako Turecko). Preň sa Gruzínsko dlho zdráhalo explicitne pomenovať Rusko ako agresora. A preň nechcela vláda dovoliť, aby koncom februára z Gruzínska odletelo na Ukrajinu lietadlo s gruzínskymi dobrovoľníkmi.

Krajiny Južného Kaukazu, podobne ako Moldavsko, i ďalšie postsovietske krajiny strednej Ázie, sú priestorom zvýšeného ruského záujmu. V Gruzínsku o tom svedčí aj v poslednom období badateľný nárast pôsobenia prorusky pôsobiacich aktérov, ktorí zakladajú regionálne centrá, zamerané na pôsobenie verejnosti v duchu proruského naratívu a dezinformácií. Nedá sa preto čudovať zvýšenej senzitivite, ale aj zvýšeným obavám gruzínskej verejnosti na vzniknutú situáciu, ktorá sa prejavuje protestami a demonštráciami a nespokojnosťou s nedostatočnou asertivitou vlády.

Rastúce napätie a obavy presakujú aj do občianskej spoločnosti

Rozhorčenie verejnosti sa dá pozorovať aj na sociálnych sieťach, kde sa čoraz častejšie objavujú rôzne výzvy a kritické, ba až xenofóbne vyjadrenia, zamerané na Rusov. Voči nim sa hneď ozývajú kritické hlasy, no hlas vyhranenia sa voči prichádzajúcim Rusom sa nedá prehliadnuť. To, že ide o vec, ktorá rezonuje, dokumentuje aj fotografia nižšie (poz. z 8. marca) – „Nezabúdajte, že sme na návšteve“:

Gruzínci majú v živej pamäti vojenské intervencie Ruska zo začiatku deväťdesiatych rokov i z roku 2008 a istá racionálna obava je tu na mieste. Zámienkou pre ďalšiu intervenciu Ruska voči Gruzínsku by mohla byť ochrana ruských občanov.

Kritika prichádzajúcich Rusov má aj morálny osteň. Keď prebiehali ruské vojenské operácie v Gruzínsku, občianska spoločnosť v Rusku mlčala. Táto výčitka je tu dnes prítomná.

Snaha aj menej konformných Rusov, ktorí nesúhlasia s putinským režimom, nájsť pre seba relatívne komfortné útočisko, je pre mnohých Gruzíncov morálne odsúdeniahodná. Paradoxne sa tu stretáva na jednej strane hrozba nerozlišovania a na strane druhej hrozba až prílišného rozlišovania.

Gruzínske úrady odmietli 6. marca povoliť vstup pre moderátora v Rusku už zakázanej TV stanice Dožď, pravdepodobne, aby si nepohnevali RF. To ešte viac nahnevalo aktivistov a prilialo olej do ohňa. Príchod Rusov je však spojený aj s iným potenciálnym rizikom – zakladaním firiem, čo je v Gruzínsku veľmi jednoduché a cez ktoré sa môže pokúsiť Rusko hľadať únik spod sankcií.

Ekonomická závislosť na Rusku

Rusi prichádzajú do Gruzínska v posledných dňoch vo väčších počtoch – oficiálne údaje hovoria o 25 tisíc osobách za posledné obdobie. Rastú obavy, že to môže predstavovať riziko vo vzťahu k Rusku.

Vláda to odmieta a argumentuje, že ich príchod je spôsobený priateľským prostredím pre podnikanie. To je síce pravda, ale v tomto kontexte to opäť pôsobí ako chôdza po špičkách a nevôľa doceniť zmenu situácie. Po vojne v roku 2008, ktorá znamenala pre obe krajiny prerušenie ekonomických vzťahov, sa tie medzi Ruskom a Gruzínskom postupne zlepšovali.

Bolo to do istej miery nevyhnutné – pre Gruzínsku ekonomiku sa stal turizmus významným odvetvím. Ruskí turisti boli pred pandémiou významným zdrojom príjmov. Vo vízovom režime panuje dodnes asymetria – občania RF majú bezvízový režim, ale občania Gruzínska potrebujú pre vstup do RF víza. Pred nástupom pandémie prichádzalo do Gruzínska vyše sedem miliónov turistov ročne. To počas pandémie prepadlo takmer štvornásobne.

Významným faktorom je aj to, že v Rusku žije podľa niektorých údajov takmer milión Gruzíncov, ktorí posielajú peniaze svojim príbuzným v Gruzínsku, i keď čoraz menej, stále ide o nezanedbateľný príjem na úrovni približne 360 miliónov eur.

Nemenej podstatným faktorom sú aj investície do nehnuteľností, najmä v investične atraktívnych oblastiach ako je Batumi, na pobreží Čierneho mora, kde pôvod investícií je často v daňových rajoch a dá sa len špekulovať, že medzi nimi je aj dosť investícií ruského pôvodu. Apropos, nehnuteľnosti. V Tbilisi panujú obavy, že príchod množstva Rusov spôsobí aj nárast cien nehnuteľnosti z dôvodu rastúceho dopytu čo zhorší situáciu pre domácich kupujúcich.

Aj Gruzínsko a Moldavsko požiadali o členstvo v Únii

Predsedníčka eurokomisie je proti zrýchelným konaniam o udeľovaní členstva. Každá z 27 krajín má navyše právo veta. 

Ako ďalej?

Bezprecedentná zmena, ktorá nastala agresiou Ruska voči Ukrajine v niektorých parametroch globálneho poriadku naznačuje, že politika, ktorá funguje v dobrých časoch nemusí byť dobrou politikou v zlých časoch. Je na Gruzínsku, aby si našlo svoju cestu v zložitom období dneška a usilovalo sa o konsenzus v presadzovaní svojho štátneho záujmu.

Svoj záujem má Gruzínsko jasne formulovaný v snahe stať sa členom EÚ, čo sa v posledných dňoch opäť potvrdilo. Možno je to ale aj výzva pre Slovensko. Gruzínsko je pre Slovensko programovou krajinou v oblasti rozvojovej pomoci. Okrem aktivít, ktoré tu Slovensko v rámci rozvojovej pomoci vykonáva, by mohlo Slovensko podporiť prihlášku Gruzínska i Moldavska do EÚ tak, ako podporilo prihlášku Ukrajiny. Gruzínsko to bude určite potrebovať.

Názory autora sú jeho osobné a nevyhnutne neodrážajú názory EWMI.