Ako prekopať ženám cestu do vedy


Európska komisia spustila prostredníctvom projektu genSET verejnú diskusiu o rodovej rovnosti vo vede. Realizátori projektu nedávno vydali „manifest spoločnej akcie za zohľadnenie rodovej dimenzie vo výskume a inováciach“.

Manifest je výsledkom verejných konzultácií, ktoré sa uskutočnili spoločne s prvým európskym summitom o rodovej rovnosti, ktorý sa konal v novembri. V polovici decembra potom realizátori projektu genSET odprezentovali manifest komisárke pre výskum a inovácie Máire Geoghegan-Quinn.

Manifest obsahuje celkovo 9 bodov. Medzi požiadavkami sa napríklad nachádza rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami bez rodových predsudkov, úpravu kariérnych modelov tak, aby mohli ženy a muži zosúladiť pracovný a osobný život či zmodernizovať európske univerzity tak, aby prijímali viac žien. Podľa autorov manifestu by chcelo vo výskume pracovať viac žien napríklad ak by sa školstvo snažilo vytvárať pozitívny obraz ženskej vedkyne, alebo zdôrazňovať benefity multikultúrnej európskej vedy.

Okrem toho by rodová problematika mala byť zohľadnená aj vo výskume a v grantových výzvach. Rodový aspekt by sa mal častejšie objavovať v cieľoch a v metodológii výskumných projektov.

Aj návrh rámcového programu HORIZON 2020 obsahuje špecifické požiadavky na posilnenie rodovej rovnosti vo vede. Musí ho však ešte schváliť Európska rada a parlament.

V návrhu sa napríklad hovorí: „Cieľmi aktivít HORIZON 2020 by malo byť zvýšenie podpory rodovej rovnosti vo výskume a inováciach, pochopenie prvotných príčin rodovej nerovnosti, plné využitie mužského a ženského potenciálu a integrácia rodového aspektu do obsahu projektov, čo by malo prispieť k zvýšeniu kvality výskumu a stimulovať inovácie.“

Pôvod všetkých týchto aktivít musíme hľadať v diskusiách o Zelenej knihe, ktorá navrhuje zmeny vo financovaní vedy a inovácií. Tá sa pýta „Čo by sa malo spraviť na úrovni Európskej únie, aby sa posilnila váha žien vo vede a v inováciach?“

Do online konzultácií k tejto otázke sa zapojilo viac ako 300 ľudí. Príspevky k téme potom zazneli na spomínanom summite, ktorého sa zúčastnilo viac ako 400 osôb. Okrem manifestu existuje aj petícia, ktorú doteraz podpísalo takmer 650 ľudí, prevažne z akademického prostredia.