Alzheimerova choroba: 25 krajín, jedna výskumná stratégia

Zdroj: TASR

V utorok 7. februára 2012 bola v Bruseli za účasti európskej komisárky Maire Geoghean – Quinnovej, zodpovednej za vedu, výskum a inovácie, predstavená výskumná stratégia európskej iniciatívy „Spoločný program vo výskume neurodegeneračných ochorení“ (Joint Programme in Neurodegenerative Disease –  JPND). Stratégia nesie názov "Boj s Alzheimerovou chorobou a ostatnými neurodegeneračnými ochoreniami v Európe". 

Stratégia predstavuje spoločnú víziu 25 zúčastnených krajín o koordinácii európskeho výskumu v oblasti neurodegeneračných ochorení s dôrazom na Alzheimerovu chorobu.

„Od zúčastnených krajín v JPND očakávame, že nasmerujú podstatné vedecké, finančné a manažérske zdroje aj v súčasnej ekonomickej situácii“, vyjadrila sa komisárka Geoghean – Quinnová.

Zameriava sa na celé spektrum výskumných a podporných aktivít potrebných na to, aby bolo možné čeliť problémom spojeným s prudko narastajúcim výskytom  týchto ochorení vo vyššom veku.

Základ stratégie tvoria odporúčania Poradného výboru vedcov JPND zloženého z 15 celosvetovo uznávaných výskumníkov v oblasti neurodegeneračných ochorení a výsledky verejných konzultácií, ktorých sa okrem vedcov a lekárov zúčastnili organizácie pacientov a ošetrovateľov, organizácie financujúce výskum a zástupcovia priemyslu.

Do výskumu sa majú zapojiť aj aktéri z podnikateľskej sféry, počnúc farmaceutickým, diagnostickým a biotechnologickým priemyslom až po dodávateľov zdravotníckych pomôcok a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Stratégia konštatuje, že „spolupráca akademických a podnikateľských subjektov je nevyhnutná na vytvorenie nových postupov v liečbe a starostlivosti“.

Hlavnými prioritami stratégie sú: výskum pôvodu neurodegeneračných ochorení, výskum mechanizmu ochorení a jeho modelovanie, definícia ochorení a ich diagnostika, liečba a prevencia a zdravotná a sociálna starostlivosť.

Na uvedené priority sa bude v najbližších 10 rokoch zameriavať množstvo dlhodobých a strednodobých programových iniciatív EÚ.

Odštartovaniu stratégie predchádzalo mapovanie výskumných aktivít na úrovni členských štátov a na úrovni Európskej únie. Poznanie kapacít umožní ich lepšie využívanie ako aj efektívnejšiu alokáciu zdrojov.

hoci to nie je prvýkrát čo národné inštitúcie majú podporovať medzinárodný výskum, počet vedcov zapojených v jednom koordinovanom programe je bezprecedentný. V praxi to podľa eurokomisárky znamená, že dochádza ku koordinácií najlepších odborníkov v Európe, čo prinesie viac hodnoty za rovnaké peniaze a rýchlejšie výsledky, od ktorých závisia milióny ľudí.

Slovensko v oblasti exceluje

Zástupcom za Slovenskú republiku v riadiacej rade JPND je za Slovensko Prof. MVDr. Michal Novák, DrSc, Dr.h.c., z Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

V rámci projektu JUMPAHEAD, ktorý podporuje implementáciu JPND, financovaného  zo 7. Rámcového programu sú alokované 2 milióny eur a riešiteľom je 13 organizácií vrátane Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Pre slovenskú vedu to znamená možnosť zapojiť sa do riešenia komplexných a náročných projektov, ktoré nie sú realizovateľné na národnej úrovni. Projekt má vytvoriť predpoklady na aktívne zapojenie slovenských vedcov a lekárov do populačných štúdií genetických determinantov vzniku Alzheimerovej choroby.

Mimoriadne uľahčí prístup ku vzácnym, podrobne charakterizovaným vzorkám tkanív pacientov s Alzheimerovou chorobou v rôznych štádiách jej vývoja, čo je nevyhnutným predpokladom pre výskum vzniku a etiológie tohto neliečiteľného ochorenia. Projekt zefektívni aj získavanie najnovších poznatkov o zdravotnej starostlivosti o pacientov s demenciami pre slovenské zdravotnícke inštitúcie a lekárov a tiež umožní výmenné stáže na špičkové medicínske pracoviská v Európe.

Prof. Novák v roku 2007 v rozhovore pre denník Pravda označil Alzheimerovu chorobu za „tichú epidémiu šedivejúceho ľudstva“. Sám stál pri objave proteín tau, bielkoviny, ktorá je „dôležitá pre vytváranie a uchovávanie pamäti v našom mozgu. Za určitých nepriaznivých okolností sa z nej stáva chorá a veľmi nebezpečná molekula. Vie totiž prilákať zdravé molekuly a zmeniť ich na choré. Čo je horšie, choroba sa potom šíri cez nervové dráhy častí mozgu podieľajúcich sa na tvorbe pamäti“.