EEA žiada viac opatrnosti pri nových technológiách

V roku 2001 vydala Európska environmentálna agentúra (EEA) prvú publikáciu pod názvom "Neskoré lekcie". Odkryla históriu používania technológií, ktoré sa neskôr ukázali ako škodlivé, napr. azbest, rôzne chemické kontaminácie či choroba šialených kráv.

V stredu (23.1.) zverejnili nový zväzok, ktorý popisuje 20 nových prípadových štúdií s ďalekosiahlymi implikáciami na politiku, vedu a celú spoločnosť. V publikácii sa zmieňuje aj Slovensko.

Podľa autorov správy sa Európa nepoučila z lekcií, ktoré jej uštedrili mnohé environmentálne a katastrofy ako Černobyl, olovnaté pohonné hmoty alebo insekticídy DDT. V súčasnosti ignoruje napríklad rozsiahly úhyn včiel.

Nepoučiteľní

Prípadové štúdie odhaľujú príbehy skrývajúce sa za otravami priemyselnou ortuťou; za problémami s plodnosťou spôsobenú pesticídmi; za chemikáliami narúšajúcimi hormóny u ľudí i zvierat (endokrinné disruptory), ktoré sa nachádzajú v bežných plastoch; za manipuláciou výskumu tabakovým priemyslom; či za farmaceutikami, ktoré menia ekosystémy.

Samostatná časť publikácie sa venuje aj aktuálnym varovným signálom vyplývajúcim z technológií, ktoré sa v súčasnosti používajú – mobilné telefóny, jadrová energia, geneticky modifikované organizmy či nanotechnológie.

Skúsenosti z minulých prípadov ukazujú, že varovania sa ignorovali alebo odsúvali až kým nedošlo k nevyhnutným škodám na zdraví a životnom prostredí. V niektorých kauzách firmy uprednostnili krátkodobé zisky pred verejnou bezpečnosťou tým, že skrývali alebo nedbali na riziko. V iných to boli zase vedci, ktorí zľahčili riziká, niekedy aj pod tlakom osobných záujmov.

V správe sa uvádza, že vlády často prijímali zákony príliš neskoro, aby zabránili úmrtiam a rozsiahlym finančným škodám. Autori odhalili viac ako 80 prípadov, kedy sa žiadna regulácia nezaviedla, hoci sa neskôr ukázalo, že riziká danej technológie alebo chemickej látky boli skutočné.

Správa obsahuje aj 5 príkladov, ktoré ilustrujú výhody rýchlej reakcie na včasné varovania.

Slovensko – diabetes, záplavy či kyslé dažde

DDT je jedným z najstarších insekticídov, ktorý sa v 50. a 60. rokoch vo veľkom používal v boji proti malárii. V roku 2000 bola zverejnená štúdia, ktorá preukázala, že rozpadový produkt DDT narúša funkciu hormónov, preukázala sa jeho karcinogenita a mutovanie DNA. Jeho výroba a používanie sú dnes vo väčšine krajín zakázané, s výnimkou niekoľkých krajín v Afrike a Ázii. V roku 2006 ďalšia štúdia potvrdila vplyv na zníženie pohyblivosti spermií .

EEA poukázala na štúdiu z roku 2010, ktorá na východnom Slovensku skúmala možné prepojenie medzi znečistením prostredia, vyššími hladinami DDT a cukrovkou.

V kapitole venovanej lekciám o systémoch včasného varovania pred záplavami sa tiež spomínajú dramatické záplavy v európskych krajinách, vrátane Slovenska, z roku 2002. V roku 2007 Európsky parlament a Rady prijali smernicu o hodnotení a manažmente povodňových rizík (2007/60/ES).

Správa spomína aj úhyn lesov v 80. rokov v bývalom Československu, Nemecku i Poľsku v dôsledku kyslých dažďov spôsobených oxidom siričitým. Ten vzniká napríklad pri spaľovaní menej kvalitného hnedého uhlia v elektrárňach.

Princíp predbežnej opatrnosti

EEA priznala, že od publikácie prvého zväzku Neskorých lekcií sa svet zmenil. Technológie teraz nastupujú oveľa rýchlejšie ako predtým a celosvetovo. Zároveň to znamená, že riziká sa môžu šíriť rýchlejšie a ďalej, čo prekonáva aj kapacitu spoločnosti porozumieť, rozpoznať a reagovať na tieto efekty včas.

Správa odporúča širšie využitie princípu predbežnej opatrnosti (precautionary principle), aby sa zredukovali hazardy v prípadoch nových, z veľkej časti netestovaných technológií a chemikálií. Vedecká neistota nie je podľa autorov ospravedlnením pre nečinnosť, ak existuje vierohodný dôkaz o potenciálne vážnej ujme.

Tento opatrný prístup je totiž takmer vždy prínosom – po zanalyzovaní 88 prípadov údajného planého poplachu, autori správy našli len 4 jasné prípady. Opatrné konanie podľa nich tiež môže často stimulovať a nie potlačiť inovácie.