Energetika stojí pred totálnou zmenou

Elektrinu dnes v Európe považujeme za samozrejmosť či dokonca právo. Jej výroba sa postupne presúva od veľkých elektrární na fosílne palivá smerom k menším jednotkám a dopĺňa sa novými zdrojmi i požiadavkami na fungovanie nových technológií (napr. elektromobilov). Témou prvej prednášky z cyklu big fut na Slovensku bola preto otázka Kedy budeme všetci elektrárne?

„Otázkou by sme chceli otvoriť problematiku, v pozadí ktorej stoja revolučné zmeny spájajúce dopravnú infraštruktúru s najnovšími informačno-komunikačnými a energetickými technológiami. Jedným z nevyhnutných predpokladov týchto zmien je vybudovanie tzv. smart sietí,“ uviedol Ján Orlovský, hovorca Západoslovenskej energetiky, ktorá je partnerom projektu.

Profesor František Janíček (Fakulta elektrotechniky a informatiky STUBA) na úvod pripomenul, že ak chceme zabezpečiť trvaloudržateľný rozvoj spoločnosti, v určitom momente si musíme povedať stop a zamyslieť sa nad budúcimi výzvami stojacimi pred výrobou, prenosom, distribúciou, skladovaním i spotrebou elektriny, ktoré súvisia s vyčerpávaním zásob fosílnych palív, nárastom populácie a jej potrieb a tiež dôsledkami na životné prostredie.

„V energetike budú samé vážne úlohy pre ďalších 20 rokov. Energetika stojí pred totálnou zmenou – zmenou myslenia, prístupu zdrojov, ale aj prerozdelenia finančných prostriedkov,“ uviedol Janíček.

Diskusia big fut

Inteligentný „prosumer“

V pozadí diskusie stála vízia budúcnosti, kedy domácnosti a budovy nebudú len spotrebiteľmi, ale aj výrobcami elektriny a tepla – prosumer (producer+consumer). V prípade výroby pritom môže ísť o rozličný mix zdrojov – tradičné fosílne palivá, ale tiež obnoviteľné zdroje – solárna, veterná, geotermálna energia, biomasa alebo rozvíjajúcu sa jadrovú fúziu.

Otázkou teda zostáva ako zosúladiť rôzne zdroje a požiadavky, vrátane prijateľnej ceny, a čo s nadbytkom vyrobenej a doma nespotrebovanej energie. Odpoveďou pre efektívny manažment by podľa prítomných odborníkov mohli byť inteligentné siete, ktoré medzi inými umožňujú obojsmernú „komunikáciu“ medzi distribútorom a odberateľom, pričom inteligentné merania a monitoring sú prvým krokom prípravy.

Andreas Lugmaier (Siemens AG Rakúsko) zdôraznil, že aj vzhľadom na doterajšie skúsenosti je jasné, že „cena elektriny určite nebude v budúcnosti klesať. Inteligentné siete ale umožnia, aby nerástla príliš rýchlo.“

Mnohé vrásky vyvoláva najmä výroba energie z OZE, pričom sa hovorí najmä o neúmerných národných dotáciách. Peter Ševce zo spoločnosti E.ON poukázal na to, že keďže „obnoviteľné zdroje energie za sebou nemajú takú technologickú genézu ako klasické, tým pádom finančná náročnosť na nainštalovaný megawatt je vyššia.“ Poukázal však aj na rapídny pokles cien solárnych panelov v posledných mesiacoch, ktorý vyvolal boom na trhu.

Podľa slov Lugmaiera by „podporným nástrojom“ pre spotrebiteľa, výrobcu, distribútora i prevádzkovateľa siete mali byť inteligentné merače. Tie zákazníkom poskytnú presnejšie informácie o aktuálnej spotrebe a prevádzkovateľom, často zastaralej siete, zmonitorujú chovanie spotrebiteľov, tak aby v budúcnosti mohli efektívnejšie reagovať na zvýšený alebo znížený dopyt a tok elektrickej energie.

Čo na smart grids hovorí Únia?

Európska únia viackrát zdôraznila význam zavádzania inteligentných sietí. Ustanovenia tretieho balíka (konkr. smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES) výslovne ukladajú členským štátom povinnosť hodnotiť inštaláciu inteligentných meračov ako kľúčový krok na ceste k realizácii inteligentných sietí a následne zaviesť u 80 % odberateľov.

Taktiež v návrhu smernice o energetickej efektívnosti sa uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby koncoví odberatelia energie boli vybavení individuálnymi meračmi, ktoré presne merajú a umožňujú zistiť svoju skutočnú spotrebu energie a poskytujú informácie v reálnom čase spotreby. Pri zavádzaní inteligentných meračov sa majú v plnej miere zohľadniť ciele energetickej účinnosti a výhody pre koncových odberateľov.

Hlavy vlád a štátov na zasadnutí Európskej rady vo februári 2011 vyzvali členské štáty, aby spolu s európskymi úradmi pre normalizáciu a s priemyslom „urýchlili svoju prácu tak, aby bolo možné prijať do polovice roka 2011 technické normy pre systémy nabíjania elektrických vozidiel a do konca roka 2012 technické normy pre inteligentné siete a merače“.

Rovnako v pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 sa inteligentné siete uvádzajú ako kľúčový predpoklad nízkouhlíkovej elektrifikačnej sústavy vzhľadom na to, že uľahčujú efektívnosť na strane dopytu, zvyšujú podiel obnoviteľných zdrojov energie a distribuovanej výroby a umožňujú elektrifikáciu dopravy.

Európa je pozadu

Prítomných zaujímalo aj to či už niekde inteligentné siete fungujú. V Európe sa za posledné desaťročie investovalo do asi 300 projektov inteligentných sietí vyše 5,5 miliardy eur, pričom približne 300 miliónov eur pochádzalo z rozpočtu EÚ. Stále sme však len v počiatočnej fáze zavádzania.

Americká vláda prostredníctvom svojho grantového programu investuje do inteligentných sietí 3,4 miliárd dolárov, pričom vychádza zo záväzkov súkromného sektora, miest a iných partnerov vo výške 4,7 miliardy USD. Čínska vláda na rok 2011 zatiaľ na tento účel vyčlenila 7,3 miliardy dolárov určených na stimulačné pôžičky a granty. Austrália a Nový Zéland otvárajú svoje trhy s energiou konkurencii so zámerom získať na transformáciu inteligentných sietí investície zo súkromného sektora.

Investície a realizácie inteligentných sietí (Zdroj: JRC, Institute for Energy)

V súčasnosti je inteligentným meračom vybavených len 10 % domácností v EÚ, pričom nie všetky tieto merače poskytujú odberateľom celý rozsah služieb. Podľa Juraja Kopřivu zo spoločnosti Slovenské elektrárne, ktorá je členom skupiny Enel, sú výsledky úspor, ku ktorým došlo v rámci projektu ich nasadenia v Taliansku interpretované konzervatívne. Doplnil, že spoločnosť nasadila 32 miliónov meračov, ktorých cena za kus sa pohybuje asi na úrovni 100 eur a na podobnom projektu pracuje aj v Španielsku. „Nie je to hudba budúcnosti,“ dodal.

Ďalší pilotný projekt zavedenia inteligentných meračov sa momentálne testuje v českom Vrchlabí. Na otázku, koľko by stálo plošné zavedenie inteligentných meračov na Slovensku, diskutujúci priznali, že ide o stomiliónové čiastky.