Únia potrebuje modernejšie a lepšie financované VŠ

Podľa uznesenia, ktoré v piatok (20.04.) schválil Európsky parlament, by sa mali študentské programy pravidelne prispôsobovať potrebám pracovného trhu. Národné vlády, ako aj regionálne a miestne orgány by mali zaistiť adekvátne financovanie škôl s cieľom posilniť konkurencieschopnosť Európy.

Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad výraznými škrtmi v rozpočte pre vzdelávanie, ku ktorému dochádza vo viacerých členských štátoch, a pripomenuli im cieľ investovať do vzdelávania dve percentá ich HDP.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) minulý týždeň pri uvádzaní nového ministra školstva do Dušana Čaploviča do funkcie nepotešil ani pracovníkov a pedagógov na Slovensku. Uviedol totiž, že v stave konsolidácie by bolo nekorektné hovoriť o zvyšovaní platov.

„Sľubujem, že urobím všetko preto, aby som pomohol riešiť problémy dlhé roky podceňovaného pedagogického stavu. V štvorročnom období by som chcel výraznejšie zvýšiť platy, ale budúci rok bude najťažší,“ povedal po nástupe do funkcie nový minister.

Spravodajca uznesenia, rumunský poslanec László Tőkés (Európska ľudová strana) v rozprave pred hlasovaním zdôraznil význam terciárneho vzdelávania pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a vyjadril nádej, že modernejšie a kvalitnejšie vzdelávanie prispeje k tomu, že „mladí ľudia budú mať pred sebou svetlú budúcnosť“.

Nelegislatívne uznesenie podporila veľká väčšina prítomných europoslancov pomerom hlasov 464 (za): 34 (proti): 33 (zdržalo sa).

Peniaze pre mobilitu, infraštruktúru aj pedagógov

V roku 2020 si bude 35 percent všetkých pracovných miest v EÚ vyžadovať VŠ kvalifikáciu. Národné systémy vysokoškolského vzdelávania sa budú musieť s touto výzvou vyrovnať a prispôsobiť študijné odbory a pracovné metódy požiadavkám trhu práce a stále rozmanitejšej študentskej populácie.

Zvýšiť zamestnateľnosť študentov a hospodársky rast v Európy môžu podľa europoslancov aj granty a ďalšie nástroje financovania mobility. EP vyjadril plnú podporu iniciatíve Európskej komisie na vytvorenie systému pôžičiek pre študentov, ktorí majú záujem o magisterské alebo inžinierske štúdium v zahraničí.

Popri študentskej mobilite bude ale na zvýšenie kvality VŠ vzdelávania nevyhnutné zlepšiť aj vzájomné uznávanie diplomov a kvalifikácii získaných v zahraničí a spoločné študijné a posilniť výskumné programy.

Podľa poslancov by sa investície do infraštruktúry univerzít a vysokoškolských pedagógov mohli spolufinancovať zo štrukturálnych fondov – Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu.

Prostriedky na platy učiteľov i ďalších zamestnancov v školstve budú na Slovensku kľúčové. Od minulého roku zostáva v štrajkovej pohotovosti Školský odborový zväz, ktorý združuje asi 60.000 na všetkých úrovniach vzdelávania.

Odborári požadujú rast platov vo vysokom školstve na úrovni 1,7 až 3-násobku podľa kariérneho rastu. Predseda zväzu Pavel Ondek pre TASR uviedol, že ak nová vláda v ďalších rokovaniach na túto podmienku nepristúpi, na rad môže prísť ostrý štrajk. Upozornil, že v prípade nepedagogických zamestnancov najnižšia tarifná trieda v tabuľke nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy.

Podľa iniciátora vzniku formujúcich sa Nových školských odborov Ľudovíta Sebelédiho, ak sa platy pedagógov nezvýšia ani v tomto ani v budúcom roku, pre infláciu v skutočnosti poklesnú o 6 – 8 %.

(EurActiv/TASR)