EÚ viac podporí globálnu spoluprácu univerzít

zdroj http://www.sxc.hu/

Minulý týždeň predstavila Európska komisia novú stratégiu s názvom „Európske vysokoškolské vzdelávanie vo svete“.  Jej cieľom je zaistiť, aby Európa zostala najatraktívnejšou destináciou medzinárodných študentov a aby absolventi európskych univerzít získali potrebné vedomosti a zručnosti, vďaka ktorým sa zamestnajú kdekoľvek vo svete. Komisia tiež dúfa, že nová stratégia pomôže zlepšiť postavenie európskych vysokých škôl vo svete.

Hlavné ciele, ktoré sleduje vo svojej stratégii internacionalizácie sú: pozdvihnúť celkovú kvalitu európskeho vzdelávania sprostredkúvaním partnerského učenia, spolupráce a porovnávania s inými poskytovateľmi vzdelávania na celom svete; posilniť inovácie a vytváranie pracovných miest v Európe prilákaním medzinárodne mobilných študentov a zručných migrantov; rozšíriť obzory študentov, zvýšiť ich zamestnateľnosť a pripraviť ich na to, aby sa stali občanmi sveta; a ovplyvniť a zapojiť nové vysokoškolské publikum tak, aby sa posilnilo postavenie EÚ vo svete.

„Je nutné, aby európske univerzity uvažovali globálne…Je potrebné, aby podporovali medzinárodnú mobilitu študentov a personálu, poskytovali inovačné vzdelávacie programy na svetovej úrovni, ako aj vynikajúcu výučbu a výskum,” uviedla komisárka pre vzdelávanie Androulla Vassiliou. „Zatiaľ čo mnohé európske univerzity sú veľmi dobre prepojené v rámci EÚ, viacerým chýba jasná stratégia upevňovania vzťahov s partnermi mimo Európy. Toto treba urýchlene zmeniť.“

My do sveta, svet k nám

Na univerzitách a iných vysokoškolských inštitúciách v Európskej únii študuje 19 miliónov študentov. Komisia zdôrazňuje, že univerzity musia podporovať medzinárodnú perspektívu 85 % nemobilných študentov, aby získali medzinárodné zručnosti požadované v globalizovanom svete. Znamená to, že univerzity potrebujú vytvoriť medzinárodné vzdelávacie programy, podporovať jazykové zručnosti a rozširovať digitálne vzdelávanie.

Európa v súčasnosti priťahuje približne 45 % všetkých medzinárodných študentov, ale jej konkurenti rýchlo zvyšujú investície do vysokoškolského vzdelávania. Najviac medzinárodne mobilných študentov poskytuje Čína, India a Južná Kórea.

Nový vzdelávací program, Erasmus+, ktorý sa má spustiť v januári 2014, bude po prvýkrát ponúkať študentom spoza hraníc Európy príležitosť stráviť časť svojho vysokoškolského štúdia na európskej univerzite a domácim študentom zase ponúkne možnosť študovať mimo Európy. Okrem troch miliónov výmen študentov a personálu v rámci EÚ sa bude z programu financovať 135 000 takýchto výmen medzi EÚ a zvyškom sveta, teda o 100 000 viac, než ponúka súčasný program Erasmus Mundus.

Hoci dnes existuje viacero rebríčkov vysokých škôl, Komisia chce začiatkom budúceho roku predstaviť svoj vlastný rebríček – U-multirank, ktorý bude ďalším nástrojom ako zviditeľniť európske školy. Na rozdiel od tých súčasných má byť viacdimenzionálny a zohľadňovať viacero faktorov (kvalita výučby, prenos nadobudnutých vedomostí do práce, medzinárodná orientácia a regionálne zapojenie univerzity, ako aj reputácia, ktorú má škola vďaka výskumu).

Peniaze na reputáciu

Súčasným rebríčkom kraľujú anglo-saské univerzity, z ktorých je väčšina amerických. Medzi top univerzitami sa objavujú len dve anglické univerzity Oxford a Cambridge.

Na vytvorení U-multirank pracujú nemecké a holandské centrá pre vysokoškolské vzdelávanie. V prvom ratingu, ktorý sa zverejní už v januári 2014, budú hlavne technické univerzity.  Druhý rating v roku 2015 bude rozšírený, bude porovnávať ďalšie študijné smery ako informatika, sociológia, psychológia či umenie. Do prvého kola registrácie sa zaregistrovalo viac ako 650 inštitúcií, nie len z EÚ. V súčasnosti prebieha pred-registrácia pre rebríček na rok 2015.

Ellen Hazelkorn z Dublinského inštitútu technológie, spoluautorka nedávnej štúdie UNESCO o rebríčkoch univerzít, pre bruselský EurActiv uviedla, že aktuálne rebríčky sa zakladajú na povesti inštitúcií a „reputácia je cyklická“.

Dôvod, prečo Komisia financuje projekt za viac ako 2 milióny eur, je, že vníma nepomer v reprezentácii škôl z kontinentu, čo by podľa Hazelkorn mohlo viesť k ďalšej stratifikácii a nerovnému rozdeleniu finančných zdrojov.

Otázkou podľa nej zostáva, prečo vlády alokujú obrovské peniaze na univerzity, ktoré navštevuje len malá časť spoločnosti v snahe chváliť sa „svetovou“ značkou, namiesto toho, aby prostriedky z rozpočtu šli na iné priority ako sociálna starostlivosť. Dodala, že vnímať elitné inštitúcie ako hnacie mechanizmy pre národný alebo regionálny hospodársky a sociálny rozvoj je nesprávne, nakoľko výskumy ukazujú, že toto prepojenie je slabé.