EP žiada viac prostriedkov na kvalitné školy

Viac financií a podpory pre mobilitu študentov pre zatraktívnenie európskeho vyššieho vzdelávania v rámci tzv. bolonského procesu – to je hlavný odkaz uznesenia, ktoré v utorok (13.3.) prijali poslanci Európskeho parlamentu.

V správe, ktorú predložil taliansky sociálny demokrat Luigi Berlingue, sa uvádza, že členské štáty by mali posilniť systémy financovania, inovovať svoje finančné mechanizmy a spolu s EÚ zvýšiť finančnú pomoc pre univerzity na podporu ich snáh o reformovanie, kde je často potrebné popasovať sa aj s veľkou zotrvačnosťou v zabehnutých postupoch vzdelávania. Zmeny sú však nevyhnutné pre dosiahnutie záväzkov vyplývajúcich zo stratégie Európa 2020.

Naplnenie cieľov bolonského procesu a stratégie Európa 2020 „je potrebné pre dosiahnutie plnohodnotného fungovania vnútorného trhu EÚ. Obe stratégie sú tiež nepostrádateľným nástrojom riešenia viacerých problémov zapríčinených hospodárskou krízou,” uviedol Berlinguer.

„Rozvíjanie spoločného európskeho priestoru pre vzdelávanie je veľmi dôležité pre budovanie znalostnej ekonomiky v Európskej únii. Je však potrebné v prvom rade budovať kvalitu,“ upozornila slovenská europoslankyňa Anna Záborská (Európska ľudová strana – kresťanskí demokrati).

Poslanci vyzvali ostatné inštitúcie EÚ, členské štáty a univerzity, aby vytvorili mechanizmy na poskytovanie informácií a finančnej a administratívnej podpory pre všetkých študentov a zamestnancov VŠ s cieľom posilniť štruktúrované toky mobility a upozornili na význam dôsledného využívania systému európskych kreditov (ECTS). Taktiež privítali zavedenie programu Erasmus aj pre postgraduálnych študentov.

Ako uviedli, Parlament si je vedomý finančnej náročnosti dosiahnutia stanovených cieľov, preto sa obracajú na členské štáty a EÚ ako takú a vyzvali ich k posilneniu systému financovania vysokých škôl.

Nie je titul ako titul

Dôležitým bodom je aj pokrok vo vzájomnom uznávaní diplomov a harmonizácia akademických štandardov, ktoré prispejú k zvýšeniu uplatniteľnosti študentov.

„Ak si pripomenieme, že hlavnou požiadavkou Bolonského procesu bolo, aby každý študent európskej univerzity mal právo ukončiť štúdium tak, aby jeho kvalifikácia bola uznávaná v celej Únii, potom by sme sa mali predovšetkým pozrieť na to, koľko z našich univerzít je schopných poskytnúť svojim študentom takú kvalitu vzdelávania, aby ich diplom naozaj reflektoval ktorýkoľvek zamestnávateľ v celej Európskej únii,“ vyjadril sa počas zasadnutia EP Jaroslav Paška zo Skupiny Európa slobody a demokracie.

Dodal, že súčasné obmedzené množstvo financií by sa malo sústrediť na opatrenia stimulujúce rozvoj kvality tých škôl, „ktoré majú potenciál dosiahnuť vysokú európsku úroveň kvality vzdelávania a udeľovať v celej Európe uznávané a platné európske tituly.“

Aj v uznesení EP sa poukazuje na potrebu modernizovať smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií (2005/36/ES), čo napomôže mobilite odborníkov, tým, že poskytne záruky o kvalite vzdelania získaného v inej krajine. Poslanci EP žiadajú predložiť účinnú stratégiu úplnej harmonizácie akademických titulov v celej Únii s možným spätným uznaním aj starších titulov. Členská štáty majú prijať „konečné a jasné rozhodnutie o úplnom vzájomnom uznávaní kvalifikácií a diplomov,“ prípadne pripraviť plán, kedy bude toto konečné rozhodnutie možné, uvádza sa v uznesení.

Národné vlády a Komisia majú tiež vypracovať systém pre udeľovanie spoločných akademických titulov v rámci zoskupení disciplín a podporiť vytvorenie európskeho akreditačného systému spoločných programov.

Prvoradá je kvalita

Ako prednedávnom zaznelo aj na diskusnom fóre, ktoré zorganizoval EurActiv, na Slovensku pretrváva nesúlad medzi potrebami ekonomiky a typom absolventov, ktorých slovenský vzdelávací systém ponúka. Aj samotné firmy vnímajú rozdiely v kvalite medzi jednotlivými školami a privítali by lepšiu informovanosť o kvalite škôl, čo by sa malo stať významným kritériom pre verejné financovanie.

Poslankyňa Záborská v pléne Parlamentu uviedla: „Je dobré, že Komisia pripravuje rankingový systém, ktorý nám dá detailnejšie informácie o úrovni univerzít a ich fakúlt.“ Vysvetlila, že vznikom akademickej rankingovej agentúry „nielen vláda, ale v prvom rade študenti majú v rukách dôveryhodný nástroj pre rozhodovanie o svojom budúcom štúdiu.“

Účastníci diskusného fóra v Bratislave kritizovali bezkoncepčnú liberalizácia vzdelávacieho trhu, ktorá narobila škody, k odstráneniu ktorých nepomáha ani slabá koordinácia medzi zodpovednými rezortmi, regionálnymi samosprávami a zamestnávateľmi. Znížiť nezamestnanosť mladých a uľahčiť zapojenie do trhu práce by mohla väčšia dostupnosť stáží a praxe pre študentov vo firmách, ale tiež reforma a zatraktívnenie odborného vzdelávania.

Na súčasnú nízku zamestnateľnosť mladých upozornila počas rozpravy aj Katarína Neveďalová zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP. Podľa nej na úrovni EÚ neexistuje dostatočná koncepcia vzdelávania pre potreby pracovného trhu.

Vyzvala k reálnej debate o smerovaní EÚ a posilneniu spolupráce „medzi ľuďmi zodpovednými za oblasť práce, vzdelávania i hospodárstva v Európskej únii“. Uviedla, že je dôležité „vedieť aké druhy vzdelávania a akých mladých ľudí budeme potrebovať, aby sme bojovali s nezamestnanosťou v budúcnosti a nielen riešili dopady problémov, ktoré sme neriešili v minulosti.“

Ďalšie kroky

  • apríl 2012: ministerské stretnutie o ďalšom smerovaní Bolonského procesu v Bukurešti