Komisia chce nový transparentnejší rebríček univerzít

Minulý týždeň zverejnila Európska asociácia univerzít (EUA) správu, v ktorej skúmala 13 svetových systémov pre hodnotenie vysokoškolských inštitúcií, vrátane renomovaných zoznamu Shanghai Academic a britského časopisu Times Higher Education.

Tieto rebríčky pokrývajú len asi 1-3% z odhadovaného počtu 17.000 univerzít na svete a zvyšok ignorujú. Z povahy týchto rebríčkov je pre zvyšných 97% vysokých škôl sveta veľmi ťažké sa do nich dostať.

Skôr ako kvalitu vyučovania odrážajú rebríčky najlepšie úspechy univerzít v oblasti výskumu. „Bibliometrické ukazovatele, ktoré sa vo väčšine rebríčkov používajú na meranie výkonu vo výskume, majú tiež svoje skreslenia a chyby,“ píše sa v správe. „Všetky existujúce ukazovatele o vyučovaní sú zástupné a ich prepojenie na kvalitu výuky je prinajlepšom nepriame.“

Systémy preferujú školy z anglicky hovoriacich krajín

Z výsledkov štúdie takisto vyplynulo, že svetové rebríčky uprednostňujú univerzity z anglicky hovoriacich krajín, pretože práce v iných jazykoch sú menej publikované a citované, čím získavajú nižšie skóre.

Generálny riaditeľ EK pre vzdelávanie a kultúru, Jan Truszcyński, počas prezentácie správy uviedol, že v pripravovanej novele smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (2005/36/ES) bude brať ohľad aj na projekt U-Multirank, ktorý zadala Európska komisia.

Projekt, ktorý sa charakterizuje ako „nový, riadený užívateľmi, viacdimenzionálny a viacúrovňový hodnotiaci nástroj vyššieho vzdelávania a výskumu“, spustili v júni 2009. Partneri v projekte, ktorí pochádzajú najmä z nemecky a francúzsky hovoriacich krajín, si za cieľ stanovili vytvoriť nástroj na „zvýšenie transparentnosti inštitucionálnej a programovej diverzity európskeho vyššieho vzdelávania v globálnom kontexte a testovanie jeho uskutočniteľnosti“.

Podľa autorov je systém pripravený na implementáciu a jeho fungovanie bude závisieť od budúceho financovania a komerčnej podpory. Truszcyński uviedol, že hoci je Komisia pripravená financovať prvý rok fungovania systému U-Multirank, neskôr ho budú musieť financovať z iných zdrojov, pravdepodobne kombináciou príspevkov od národných vlád a európskych vzdelávacích nadácií.

Údaje by sa dali použiť pre nový rebríček

Cieľom U-Multirank nie je vytvoriť jednotnú klasifikáciu, ale umožniť užívateľom vybrať si, ktoré inštitúcie chcú porovnať a za použitia ktorých kritérií. Systém bude brať ohľad na rozsiahlu škálu úloh, ktoré univerzity majú, a vyhne sa tak „súťaži o reputáciu“ v oblasti výskumu, ktorú súčasné rebríčky podporujú. Mohol by sa tak použiť na vytvorenie nového hodnotenia kvality škôl.

Projekt je reakciou aj na kritickú správu francúzskeho Senátu z roku 2008, podľa ktorej je nedostatok harmonizovaných dát o francúzskych univerzitách príčinou skreslených informácií o vysokých školách v krajine a slabej viditeľnosti výskumu, ktorý realizujú.

Senát sám navrhol vývoj nového systému klasifikácie európskych univerzít, ktorý by konkuroval Šanghajskému svetovému rebríčku. Ten podľa Senátu favorizuje inštitúcie používajúce angličtinu.

Pozície

„Považujeme túto správu za vynikajúcu, pretože problémom je, že systémy rankingu nie sú transparentné a bežný užívateľ nebude vedieť, čo sa skrýva za číslami,“ uviedol Allan Päll, podpredseda Európskej únie študentov (ESU). Dodal, že správa „konečne potvrdzuje aké rebríčky univerzít skutočne sú – plytké a zbytočné.“

„Vo všeobecnosti študenti vyžadujú viac informácií než tie, ktoré svetové rebríčky ponúkajú – ako informácie týkajúce sa kvality života, nákladov na nájom a ďalší podobný materiál s priamym dopadom na študentov,“ dodal Päll.

„Myslím, že by sme mali všetci trvať na väčšej transparentnosti a ak sú za týmito rebríčkami nejaké nejasné metódy, potom by sa mali špecifikovať,“ vyjadril sa Jan Truszcyński, generálny riaditeľ Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru.

V súvislosti s projektom U-Multirank uviedol: „Financovanie pre U-Multirank sa bude musieť nájsť z rôznych zdrojov, predovšetkým vzhľadom na súčasné obmedzovanie financií. Na konci septembra predstavíme politické návrhy. Bude to jeden z nástrojov v rámci smernice o odborných kvalifikáciách.“

„Svetové rebríčky pokrývajú len 500 zo 16 tisíc univerzít na svete a to nie je obrovské percento. Radi by sme, aby aj tie inštitúcie, ktoré nedostali šancu, zvýšili svoj profil. Takisto by sme radi náležite zvážili každú disciplínu: napríklad univerzita môže mať malé schopnosti vo výskume, ale mať výbornú výuku,“ vysvetlil.

Podľa Howarda Newbyho, prorektora univerzity v Liverpoole, je pri vytváraní nového rebríčka „dôležité sústrediť sa na to, čo chcú hodnotením dosiahnuť“. Dodal, že „rebríček, ktorý je zameraný na študentov za účelom poskytnúť dostatočné informácie, na základe ktorých sa rozhodnú kde by radi študovali, sa líši od rebríčka zameraného na indikáciu kvality výskumného oddelenia.“

„Avšak v súčasných svetových rebríčkoch sú veľké medzery, napríklad v nedostatku informácií o zamestnateľnosti študentov inštitúcií a v tom, ako sú univerzity úspešné pri transfere vedomostí,“ doplnil.