Ľudské embryá nemožno zničiť pre kmeňové bunky

Zdroj:http://www.flickr.com/photos/mindgutter/5697895/

V súdnom spore išlo pôvodne o patentové práva Olivera Brüstleho, ktorý si v Nemecku nechal patentovať postup získavania nezrelých telových buniek, ktoré sú ešte schopné množiť sa. Tieto kmeňové bunky majú schopnosť vyvíjať sa a diferencovať na určité zrelé telové bunky. Klinicky ich používal na liečbu pacientov s Parkinsonovou chorobou.

V dôsledku spochybnenie patentu zo strany organizácie Greenpeace na nemeckých súdoch sa otázka definície pojmu ľudské embryo dostala na stôl súdneho dvora Európskej únie.  Spôsobila to nejednoznačnosť formulácie smernice 98/44/ES o právnej ochrane biotechnologických vynálezov, ktorá síce hovorí o zákaze patentovateľnosti ľudského embrya, nešpecifikuje ale, v ktorých štádiách.

Súdny dvor v zdôvodnení rozsudku prízvukuje, že jeho úlohou nie je vyjadrovať sa k otázkam lekárskeho či etického charakteru, ale že sa musí obmedziť na právny výklad relevantných ustanovení smernice. Súd je však toho názoru, že cieľom smernice bolo vylúčiť akúkoľvek možnosť patentovateľnosti, ak by tým mohlo byť narušené rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Z toho podľa Súdneho dvora vyplýva, že pojem „ľudské embryo“ sa má chápať široko, teda už od štádia oplodnenia ľudského vajíčka, „keďže týmto oplodnením môže byť začatý vývoj ľudského jedinca.“

Navyše treba za „ľudské embryo“ považovať  aj neoplodnené ľudské vajíčko, do ktorého bolo implantované bunkové jadro zo zrelej ľudskej bunky, a neoplodnené ľudské vajíčko, ktoré bolo pomocou partenogenézy stimulované k deleniu a ďalšiemu vývoju. Dôvodom je, že obe tieto techniky sú spôsobilé spustiť proces vývoja ľudského jedinca.

Súdny dvor dospel k záveru, že vedecký výskum zahŕňajúci využívanie ľudských embryí nemôže získať ochranu patentovým právom. Platí pritom, že aj keď treba odlišovať účel vedeckého výskumu od priemyselného či obchodného účelu, nemožno podľa Súdneho dvora využívanie ľudských embryí na účely výskumu, ktoré je predmetom patentovej prihlášky, oddeliť od samotného patentu a práv, ktoré sú s nim spojené.

Patentovateľnosť týkajúca sa využívania ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely nie je podľa smernice zakázaná vtedy, keď sa týka využívania na terapeutické alebo diagnostické účely uplatňované na samotných ľudských embryách, napríklad na nápravu ich vrodených chýb a zlepšenie šancí na život.

Pozície

„Súd potvrdil názor Európskeho parlamentu, že ľudské telo nemôže byť predmetom patentového vynálezu. Dnešné rozhodnutie súdu zároveň znamená koniec neľudských pokusov s embryami v európskych laboratóriách. Tým, že sa ich výsledky nebudú dať patentovať, prestanú byť komerčne zaujímavé“, hovorí na margo rozhodnutia europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH).

Podľa Záborskej sa teraz záujem vedcov aj biotechnologických firiem konečne presunie na iné oblasti výskumu, napríklad dospelých kmeňových buniek. „Tieto bunky už dnes liečia viac ako 70 chorôb, na rozdiel od embryonálnych buniek. Zákaz patentovania postupov, pri ktorých dochádza k zabitiu embrya, je preto zároveň aj dobrou správou pre pacientov,“ zdôraznila Anna Záborská.

Niektorí vedci sa obývajú, že rozsudok zbrzdí výskum, ktorý by mohol priniesť lieky 21. storočia napríklad na Parkinsonovu chorobu, či slepotu. Iní si myslia, že tento vplyv bude len minoritný. Spoločnosti so sídlom v Európe si totiž stále budú môcť podať prihlášku o patent v Spojených štátoch alebo inde, kde takáto legislatíva neexistuje, napísal časopis Science.

Andreas Geiger z bruselskej lobbingovej firmy Alber & Geiger tvrdí, že „v globalizovanom svete nesmiete brzdiť rozvoj novej technológie tým, že ju zakážete z náboženských, morálnych alebo etických dôvodov ako v minulosti. Nedávno to ukázali diskusie ohľadne Google a Facebook a ochrane údajov. Vráti sa to oknom“, hovorí Geiger. Ak je technológia využívajúca kmeňové bunky vedecky dostupná a ľudia ju chcú, bude sa používať. Ak nie v Európe, tak v Číne“, tvrdí. Používa tiež príklad zákazu interrupcií v jednej krajine, ktoré živia takýto „turizmus“ a priemysel v krajine inej.