Štúdia: Vzdelávanie o európskych témach na Slovensku zaostáva

Špecializované programy EÚ podporujú cezhraničnú dimenziu vzdelávania

Zámerom projektu bolo zistiť pokrytie európskych tém v učebných osnovách, učebniciach a učebných pomôckach na stredných školách, predložiť odporúčania pre zvýšenie informovanosti mladých ľudí o Európskej únii a našom členstve, euroobčianstve či identite. Osobitný dôraz sa kládol na oblasti ľudských práv, antidiskriminačnú agendu, multikultúrnu výchovu a voľný pohyb.

Výkonný riaditeľ SNSĽP, ktoré pôsobí ako Národný orgán pre rovnaké zaobchádzanie na pôde EÚ (National Equality Body) a tiež ako Národná inštitúcia pre ľudské práva na pôde OSN (National Human Rights Institution) Juraj Horváth zdôraznil: „Aby naša spoločnosť bola integrálnou súčasťou európskeho duchovného vývoja a vzdelanosti, dôležité je poznať systém hodnôt novej generácie Európanov na Slovensku.“

Podnetom projektu boli výsledky predchádzajúceho prieskumu verejnej mienky dospelej populácie, ktorý uskutočnilo Zastúpenie EK na Slovensku v roku 2009 a z ktorého vyplynulo, že podľa 80 % občanov by mali byť informácie o EÚ súčasťou osnov stredných škôl a viac ako polovica občanov (56 %) by rada videla tieto informácie aj v osnovách základných škôl.

Študentov zaujíma hlavne práca a štúdium v EÚ

Výsledky ukázali, že žiaci prejavujú zvýšený záujem len o niektoré témy – najmä o uplatnenie na trhu práce EÚ (až 82 % žiakov), o možnosti štúdia v EÚ (79 %) a kultúru a životný štýl v jednotlivých krajinách (68%).

Naopak, žiaci prejavujú podľa viac ako 200 učiteľov gymnázií a SOŠ, ktorí sa zúčastnili dotazníkového prieskumu, najmenší záujem o problematiku euroobčianstva. Autori analýzy preto odporúčajú na školách usporiadať rôzne besedy, prednášky a stretnutia s odborníkmi alebo ľuďmi, ktorí majú skúsenosti zo života v iných členských krajinách alebo sú príslušníkmi iného národa či štátu.

Témy EÚ zaberú asi 15% výuky

Z odpovedí vyplynulo, že vzdelávací program väčšiny škôl (97%) obsahuje témy týkajúce sa európskej dimenzie, či už v osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov alebo v samostatnom, nimi vytvorenom predmete. Respondenti odhadli, že týmto témam venujú približne 15% času vyučovacích hodín.

Vzhľadom na legislatívu, podľa ktorej majú školy povinnosť vytvárať si učebné osnovy samy, na zlepšenie informovanosti žiakov o Únii učitelia navrhli rozšíriť učebné osnovy najmä predmetov ako je občianska náuka, etika, cudzí jazyk, dejepis a geografia. Tri štvrtiny pedagógov podporilo zaradenie európskej prierezovej témy do výuky.

Mnohí učitelia nevedia o poskytnutých pomôckach

Analýza zároveň odhalila, že až 30 % učiteľov vôbec nevie o materiálnych didaktických pomôckach (učebné texty, výučbové CD a DVD) poskytnutých školám k európskej problematike.

Takmer 80 % učiteľov uviedlo, že hoci majú pomôcky k dispozícii, aktuálne informácie si vyhľadávajú sami, pričom využívajú aj portál EurActiv.sk.

Poskytnuté didaktické prostriedky totiž považuje za aktuálne iba 60 % učiteľov a privítali by ich pravidelnú aktualizáciu raz za rok – až 61 % učiteľov, či dokonca raz za pol roka (30%). Pedagógovia by tiež prijali viac poskytnutých materiálov – takmer pätina si myslí, že ich množstvo je v súčasnosti nepostačujúce.