Testovanie génu má liečbu rakoviny personalizovať

zdroj: flickr, sparktography

Liečba výrazne zohľadňujúca individuálne predpoklady pacienta má lepšie šance na úspech. Využitie nájde hlavne pri rakovine hrubého čreva a konečníka. Umožnilo to objavenie takzvaného KRAS génu a jeho úlohy, ktorú zohráva v mechanizmoch fungovania nádorovej bunky. KRAS gén je bežne prítomný v každej bunke. Podieľa sa na regulácii rôznych bunkových procesov, ako napríklad delenie alebo prežívanie bunky. Nebezpečným sa stáva vtedy, ak sa v dôsledku poruchy jeho genetickej štruktúry stane spúšťačom rakovinotvorných procesov.

Stav KRAS génu v nádorovej bunke výrazne ovplyvňuje úspešnosť liečby. Súčasné vedecké poznatky a laboratórne techniky umožňujú na základe jednoduchého testu zistiť stav KRAS génu a podľa jeho výsledku môže onkológ odporučiť  najefektívnejšiu liečbu pre konkrétneho pacienta.

„Vďaka súčasným vedeckým poznatkom vieme získať hlbšiu analýzu nádorových buniek a podľa toho nastaviť liečbu pacienta tak, aby bola čo najúčinnejšia. Hlavnými pozitívami tejto liečby nie je iba menší dopad na zdravé bunky a presný cieľ liečby, ale aj možnosť nastavenia optimálnej liečby pre každého pacienta,“ uviedol prof. MUDr. Juraj Pechan, prednosta chirurgickej kliniky NOU Bratislava.

O možnostiach KRAS testu sa pacienti môžu informovať  u svojho lekára.

Pozície

Vedúca oddelenia molekulárnej medicíny na Virologickom ústave SAV Prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc. v rozhovore pre denník SME uviedla: „Rakovina sa vníma ako jedna choroba, no v zásade má stotisíc tvárí. U každého človeka sa nádor správa inak. Súvisí to s genetickým pozadím, imunitou, psychikou, kedy sa ochorenie zistí. Všeobecný recept na jej liečbu sa nepodarilo, a ani nepodarí nájsť. Individuálnosť choroby je veľký problém. Druhým problémom je, že aj vo vnútri samotného nádorového tkaniva je množstvo subpopulácii buniek, z ktorých sa každá správa inak, má trochu odlišné vlastnosti. Niektoré sú viac, iné menej odolné na liečivá.