Vedci sa nevedia zhodnúť na pôvode ľudskej reči

zdroj: TASR/ AP

Výskum sa realizuje v rámci projektu QUANTHISTLING. Financuje ho Európska rada pre výskum sumou 1,93 mil. eur ako súčasť siedmeho rámcového programu. Zistenia výskumu boli publikované v odbornom časopise Science.

Výskumný tím, ktorý vedie Michael Cysouw, sa snažil spochybniť tézu s ktorou prišiel Quentin Atkinson.

Atkinson z Aucklandskej univerzity na Novom Zélande publikoval pred rokom v časopise Sicence štúdiu, ktorá mala dokazovať, že ľudská reč pochádza z juhozápadnej Afriky. Vyvolal tým značnú vlnu senzácie. Svoju teóriu Atkinson podopieral o komparatívnu analýzu množstva foném, ktoré sa dnes objavujú asi v 500 jazykoch. Fonémy sú najzákladnejšie zvukové jednotky (spoluhlásky, samohlásky, tóny), ktoré  stoja za sémantickou odlišnosťou v jazykoch.

Atkinson zistil, že najvyššia úroveň fonémovej diverzity je v jazykoch, ktorými sa hovorí v juhozápadnej Afrike. Taktiež zistil, že čím ďalej ideme z afrického kontinentu, tým viac sa početnosť foném v jazykoch zmenšuje.

Pri svojom výskume použil paralelu z genetiky, aby dokázal svoje tvrdenia. Biológovia dokázali obdobné závery pri ľudskej genetickej diverzite, ktorá sa progresívne zmenšuje, čím viac sa vzďaľujeme od Afriky. Vedci tomu hovoria tzv. efekt zakladateľa.

Michael Cysouw a jeho kolegovia z Univerzity Ludwiga Maximiliána naopak tvrdia, že vo výskume pôvodu ľudskej reči sa môžeme dopátrať k rôznym výsledkom v závislosti od aspektov jazyka, ktoré skúmame. Ako príklad Cysouw uvádza, že ak by sme použili Atkinsonovu výskumnú metódu pri takých aspektoch ľudskej reči, ako je vedľajšia veta alebo trpný rod, výsledky by boli odlišné.

Takže podľa neho môže byť Afrika pôvodom ľudskej reči, ale rovnako tak to môže byť aj akékoľvek iné miesto na svete.