Výskum kmeňových buniek leží na stole Súdneho dvora EÚ

zdroj: flickr, autor: Tad Hirsch

Produkovať patenty z výskumu, ktorý zahŕňa ľudské embionálne kmeňové bunky je podľa názoru, ktorý v marci vydal generálny advokát Yves Bot k otázke nemeckého spolkového súdu „neetické a nemorálne“.

Nemecký súd požiadal najvyššiu európsku súdnu inštanciu, aby definovala „ľudské embryo“ a ako aj to, čo predstavuje jeho praktické využitie ako o ňom hovorí smernica EÚ o biotechnologických postupoch. Má to pomôcť k rozlúsknutiu prípadu Brüstle vs. Greenpeace  (pozri Pozadie).

Súd zvyčajne prihliada na názory svojich generálnych advokátov, hoci preň technicky nie sú záväzné. Perspektívny zákaz patentov v tomto sektore by spôsobil zvláštny paradox pri budúcom financovaní takéhoto výskumu.

Členské štáty pristupujú výskumu rôzne

Súkromné firmy a farmaceutickí giganti nemajú prílišnú motiváciu investovať do takéhoto výskumu ak si inovácie z neho plynúce nemôžu patentovať. No keďže je regulácia výskumu kmeňových buniek národnou kompetenciou je možné na takýto výskum získať prostriedky tzv. Rámcového programu pre výskum.

Členské štáty majú v tejto otázke mimoriadne rozdielne názory. Výroba embionálnych kmeňových buniek je zakázaná v Rakúsku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku a Írsku. Naopak povolená je vo Fínsku, Grécku, Holandsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve.

Hovorca komisárky zodpovednej za výskum Maire-Geoghegan Quinn tvrdí, že všetky výskumné projekt podliehajú schvaľovaniu aj na základe etického hľadiska a európske prostriedky nemôžu byť použité na deriváciu nových línií embryonálnych kmeňových buniek. To ale neznamená, že európske peniaze nemôžu financovať výskum zahŕňajúci aj nejakú formu výskumu kmeňových buniek, ktorý potom môže získať patent mimo Európy.

EÚ zaplatí, iná krajina patentuje a importuje naspäť

Môže teda dôjsť k situácii, kedy je inovácie plynúca z výskumu embryonálnych kmeňových buniek fianncovaná z európskych peňazí patentovaná v tretej krajine a následne importovaná a naspäť do EÚ pre komerčné využitie.

Komisia nekomentuje posudky generálnych advokátov, no zástupca Komisie, ktorý si neželá byť menovaný pre EurActiv povedal, že v tomto prípade Súdny dvor pravdepodobne nebude nasledovať názor generálneho advokáta.

Niekoľko popredných vedcov z oblasti výskumu kmeňových buniek minulý mesiac v magazíne Nature vyjadrilo znepokojenie z názoru, ktorý prezentuje generálny advokát. Medzi nimi bola aj Sir Ian Wilmut, „tvorca“ vyklonovanej ovce Dolly.

Vedci tvrdia, že spoločnosti potrebujú ochranu, ktorú im poskytujú patenty, aby mohli investovať v Európe. Ak sa to ale v tomto prípade zakáže „európske obavy budú do aplikácii prenesené inde a zaplatia za to európski občania“.

Poradca mimovládnej organizácie Greenpeace v tomto prípade Christop Then (výkonný riaditeľ Test Biotech) si nemyslí, že tento scenár je až taký relevantný. Aj keď by výskum financovaný EÚ by mohol byť patentovaný inde tieto patenty by aj tak z veľkej časti vlastnili európske spoločnosti, ktoré nebudú mať dôvod ho predávať, keďže o patenty mimo EÚ môžu požiadať samy.

Pozície

Predseda Pracovnej skupiny pre bioetiku v Európskom parlamente, slovenský poslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS) názor Yvesa Bota privítal. „Musíme  byť veľmi citliví a pozorne zvážiť všetky aspekty financovania výskumu zo strany EÚ, ktorý by mohol byť proti naším princípom.“

Podľa Mikolášika posudok generálneho advokáta „do značnej miery predznamenáva ďalší právny vývoj v súvislosti s kontroverznou oblasťou výskumu.“

Sám podporuje iné, etnicky nekontroverzné alternatívne metódy, predovšetkým výskum na kmeňových bunkách dospelých a kmeňových buniek z pupočníkovej krvi, "ktorý má veľký uzdravovací potenciál, ktorý ešte nie je úplne docenený“".

„Žiadna časť ľudského embrya po počatí nesmie byť patentovaná, pretože by to znamenalo porušenie princípu nekomercionalizácie ľudského tela zakotvenej v našej legislatíve.“