Pravidlo „Ženy a deti prvé“ je mýtus Titanicu

zdroj wikimedia commons

Keď „nepotopiteľná loď“ Titanic 15. apríla 1912 narazila počas svojej prvej cesty zo Southhamptonu do New Yorku na ľadovec, kapitán rozkázal, že ženy a deti majú mať pri evakuácii prednosť. Ak niektorý z mužov tento rozkaz nerešpektoval, mal byť zastrelený. Nakoniec sa zachránilo asi 70 % žien a detí v porovnaní s 20 % mužov.

Dedičstvo Titanicu nám prostredníctvom historických kníh a filmov pomohlo sformovať pohľad na to, čo sa asi deje pri lodných nešťastiach. Tím švédskych vedcov však zistil, že pravidlo „ženy a deti prvé“ je len unikátnym fenoménom Titanicu. Mikael Elinder a Oscar Erixon z Univerzity v Uppsale tvrdia, že Titanic bol skôr výnimkou ako pravidlom.

Do analýzy zahrnuli informácie o 15 000 pasažieroch z 18 najdôležitejších lodných nešťastí, ku ktorým došlo medzi rokmi 1852 a 2011. Najčastejšie pri nich umierali deti a naopak najmenej často členovia posádky.  

„Ľudia očakávajú, že posádka by mala zachraňovať pasažierov, ale výsledky výskumu ukazujú, že oveľa častejšie prežije posádka s kapitánom než pasažieri. Tiež sme zistili, že ženy a deti umierajú častejšie ako muži. Vyzerá to, ako by išiel každý sám za seba,“ povedal Elinder a dodal: „Evakuácia Titanicu bola výnimkou, ale napriek tomu vytvorila dlhodobý mýtus, že ženy a deti majú pri záchrane prednosť“.

Štúdia je doteraz najkomplexnejším výskumom správania ľudí sa pri lodných katastrofach. Doterajšie výskumy sa zaoberali len Titanicom a Lusitaniou, ktorá sa potopila po zásahu torpéda nemeckej ponorky v roku 1915.

Vedci zistili aj to, že na lodiach, kde kapitáni vydali príkaz „ženy a deti prvé“, bol rozdiel medzi zachránenými mužmi a ženami o niečo menší. Viac žien ako mužov prežilo len v tých prípadoch, keď bol tento príkaz vynútený hrozbou zastrelenia.

Výskum je dôkazom toho, akú dôležitú rolu zahral kapitán Titanicu Edwrad J. Smith svojím rozkazom. Nezvyčajné je tiež jeho rozhodnutie neopustiť loď.

Keď sa v januári potopila pri talianskom ostrove Giglio výletná loď Costa Concordia, na jej kapitána Francesca Schettina sa vzniesla obrovská vlna kritiky za to, že opustil loď medzi prvými. Táto štúdia však dokazuje, že urobil len to, čo pred ním skoro každý.

„Aj keď sú lodné nešťastia tragickými udalosťami, môžu nám pomôcť porozumieť, ako sa ľudia správajú pod extrémnym stresom a v situáciach, ktoré sú otázkou života a smrti,“ uzatvára Elinder.