Kurdský šéf diplomacie: Európa by ušetrila miliardy, ak by nám teraz pomohla

Falah Mustafa Bakir, minister zahraničných vecí irackého Kurdistanu. [Twitter/Al Sharq Forum]

Na rozdiel od kurdských menšín v Sýrii či Turecku sa pomernú autonómiu Kurdom – najpočetnejšej národnosti bez vlastného štátu na svete – podarilo zaistiť si len v Iraku. Minulý rok irackí Kurdi zorganizovali vo vlastnej autonómii referendum o samostatnosti. Hoci sa obyvatelia vo veľkej miere priklonili k nezávislosti od Bagdadu, žiadna zo svetových mocností, vrátane Európskej únie, s týmto scenárom nesúhlasila.

Medzi najaktívnejších iracko-kurdských politikov patrí aj Falah Mustafa Bakir, ktorý dlhé mesiace pred referendom cestoval po celom svete v snahe zaistiť pre svoj región a jeho samostatnosť aj medzinárodnú podporu.

Falah Mustafa Bakir je od roku 2006 ministrom zahraničných vecí Kurdskej regionálnej vlády (KRG) v Iraku. Slovensko navštívil pri príležitosti konferencie Globsec.

Kurdi v Iraku: Po septembrovom referende chceme samostatný štát

Na Blízkom východe môže vzniknúť nový štát. Proti sú však všetci veľkí geopolitickí hráči, vrátane EÚ.

Iracké voľby, ktoré prebehli prednedávnom, priniesli dva zaujímavé momenty. Jednak nízka účasť naznačila frustráciu Iračanov, a jednak si prvenstvo prekvapujúco zabezpečila strana anti-amerického, pro-iránskeho klerika Muqtadaa al-Sadra. Ako hodnotíte výsledky celoštátnych volieb?

Každé voľby väčšinou prinesú isté prekvapenie, netýka sa to len Iraku. Veríme, že výsledok prinesie nový začiatok. Ak by sme sa vedeli poučiť z minulých chýb, implementovať ústavu a jej články, snažiť sa o dosiahnutie konsenzu, rozdeliť si právomoci, bohatstvo a podieľať sa na rozhodovaní, máme šancu.

Minulosť nám ukázala, že ak vynecháte alebo odstrčíte nejakú skupinu, nebudete mať inkluzívnu a reprezentatívnu vládu. Úspech, ktorý dosiahnete, nepovedie k stabilite a bezpečnosti. Je preto dôležité, aby sme si uvedomili, že je to nová a možno aj posledná príležitosť.

Iracké voľby: Únia oceňuje, že nový parlament bude tvoriť štvrtina žien

Viac ako 24 miliónov registrovaných voličov sa malo možnosť 12. mája zúčastniť parlamentných volieb v Iraku. Prvé voľby po porážke teroristickej organizácie ISIS však poznačila menej ako polovičná voličská účasť.

Prečo posledná?

Okolnosti sú náročné. Minulý rok sme videli ako obyvatelia Kurdistanu stratili akúkoľvek nádej v lepšiu budúcnosť. Prišli k voľbám, chceli demokraticky a pokojne uplatniť svoje právo na sebaurčenie, no zdá sa, že Blízky východ ešte nie je na demokraciu pripravený a ľudia nie sú na prvom mieste.

Jasne sme deklarovali, že chceme s Bagdadom spolupracovať a mysleli sme si, že medzinárodné spoločenstvo bude akceptovať vôľu ľudí. Nejde o unilaterálne prehlásenie nezávislosti. Ľudia poskytli svojim lídrom legitímny mandát, aby vyjednávali s Bagdadom. No Bagdad tomu neuveril a ani naši susedia nie sú očividne pripravení prehltnúť podobné sústo.

Aký postoj voči Kurdistanu sa ale dá očakávať od novej vlády? Najpopulárnejší kurdský denník včera vydal rozsiahly komentár, kde tvrdí, že al-Sadr prinesie pridanú hodnotu a lepšie časy aj pre Kurdov.

Nemali by sme robiť unáhlene závery. Ak by sme mali kombináciu ľudí, ktorí rovnako rozmýšľajú o miery, bezpečnosti a stabilite a ktorí by spolupracovali v prospech Iraku a Kurdistanu, pričom celý proces by viedol Irak, fungovalo by to. Ak však budeme trvať na tom, že rozhodnutia sa musia prijímať iba Iračanmi v Iraku, nebude to fungovať.

Čo môžeme urobiť, aby sme poslali Kurdom, Turkménom, kresťanom, jezídom, sunnitom alebo šiítom správu o tom, že sme všetci partneri a že zdieľame víziu o spoločnej budúcnosti? Ak by tu bola takáto politická vôľa, myslím, že by sme boli schopní dohodnúť sa na politickom programe.

Únia pripravila novú stratégiu pre Irak, základom má byť územná celistvosť

Európska stratégia pre Irak potvrdzuje doterajšie záväzky, krajinu však vidí územne jednotnú a čaká na posilňovanie národnej identity. Únia tak jasne dáva najavo svoj postoj k snahám Kurdistanu o osamostatnenie.

Dnes ale máme dve kategórie záležitostí – tie, ktoré sa týkajú Iraku a všetkých Iračanov, a tie, ktoré sú otázne medzi Erbilom (hlavným mestom KRG, pozn. ed.) a Bagdadom a sú veľmi dôležité pre KRG. Kurdi nemajú vlastný štát, mali by mať aspoň jasné miesto v irackej politike.

Voľby ale neboli pre Kurdov veľkým víťazstvom a v celonárodnom parlamente mierne oslabili svoju pozíciu.

Nebolo to ľahké. Voľby sa konali krátko po referende. Kurdská demokratická strana (PDK, materská strana Bakira, pozn. ed.) však mala veľmi dobré výsledky.

S hnutím PUK (Vlastenecký zväz Kurdistanu, druhá kurdská strana v irackom parlamente, pozn. ed.) sa ale PDK nezhodla a v Bagdade ostali Kurdi nejednotní.

Tentokrát boli rozdelené všetky skupiny a prišli s rozdielnymi kandidátkami. Predpokladá sa však, že sa zjednotia neskôr.

Je rozdiel, či sa bavíme v Bagdade alebo v Erbile. V Bagdade sa musíme zjednotiť, aby sme ochránili záujmy regiónov. V samotnom regióne ale panujú nezhody v názoroch o vláde a zdrojoch. Dúfame však, že by mohol vzniknúť zjednotený front, ktorý by mal aspoň 60 kresiel. Musíme spolupracovať na tom, aby sme túto jednotu dosiahli znovu. Prospelo by to záujmom regiónov, ale aj ich budúcnosti.

Kurdi v referende potvrdili záujem o vlastný štát, neakceptoval by ho ale nikto iný

Brusel delenie Iraku odmieta, na podobný prípad referenda v Katalánsku sa ale pozerá inak.

Pozícia Európskej únie, ktorá síce Kurdov v Iraku podporovala, no po referende o samostatnosti neodporúčala Kurdistanu nezávislosť od Bagdadu, bola asi sklamaním?

Pre Kurdov to naozaj bolo obrovské sklamanie. Mysleli sme si, že máme v medzinárodnej komunite partnerov a priateľov, ktorí našu túžbu chápu a rozumejú aj tomu, že by nikoho nepoškodila – ani Bagdad, ani našich susedov.

Nežiadali sme nemožné. Jasne sme deklarovali, že nevyhlásime nezávislosť hneď na druhý deň a ani nezmeníme hranice. Navyše bolo jasné, že to musíme urobiť spolu s Bagdadom.

Avšak jasné bolo aj to, že žiadny silný medzinárodný partner tento akt zatiaľ nepodporí. Referendum sa uskutočnilo aj napriek tomu.

Neboli sme schopní presvedčiť lídrov a nepomohlo by ani to, keby sme referendum odložili. Neskôr prišla iná alternatíva, no nebola ani dostačujúca, ani v správnom čase. Čo sa stalo, stalo sa.

Ľutujete to?

Viete, keď hovoríte o demokratických právach, právo na sebaurčenie nie je nikdy nesprávne. Problémom je, že celý medzinárodný poriadok je vlastne jeden veľký chaos. Podľa mňa by mali dokumenty OSN prejsť zásadnou revíziou. Veľa sa hovorí o právach jednotlivca, ľudu a práve na sebaurčenie, no všetko je pripútané k suverenite. Som z toho veľmi sklamaný a už v minulosti som hovoril, že práva by nemali byť späté s mocou.

Svet sa zmenil. Národy už nechcú byť podriadené. Ľudia si chcú byť rovní. Federálny systém by mal zabezpečiť zdieľanie moci a bohatstva. Keď tento základ popriete a vytvoríte centrálnu vládu, nebude to fungovať. Neprinesie to ani stabilitu, ani prosperitu. Vytvorí to len priestor pre porušovanie práva.

Medzinárodné spoločenstvo by sa malo zamerať aj na dôvody, pre ktoré išli ľudia hlasovať. Pre nás to bol sviatok. Áno, objavili sa aj kampane proti. Tie však nedokázali zastaviť 93 percent ľudí, a to by sa nemalo podceňovať.

Pre niektorých sú hranice posvätné, no pre iných sú bezvýznamné. Niektorí ľudia, ktorí bojujú za slobodu, sú vnímaní ako teroristi, a to je chybné. Kde sú dokumenty OSN? Kto má vôbec právo, aby Kurdov definoval?

Turecké nálety cielia v Sýrii na kurdské jednotky

Turecká armáda si za ciele pri včerajších nočných náletoch vybrala oddiely, ktoré sú na území Sýrie podporované aj Severoatlantickou alianciou.

O juxtapozícii Kurdov a teroristov najčastejšie hovorí turecký prezident Erdoğan. Keď sme sa rozprávali naposledy, pred asi tromi rokmi, na moje vlastné prekvapenie ste tvrdili, že irackí Kurdi majú s Tureckom výborné politické aj obchodné vzťahy. Ako ich vnímate dnes, vzhľadom na turecké ťaženie voči Kurdom v regióne?

Našim susedom by som odkázal, že sme mierumilovný národ, ktorý verí v spoluprácu a spolunažívanie. To, že sme rozdelení a žijeme v štyroch krajinách Blízkeho východu nie je naša chyba. Rozdelili nás proti našej vôli.

Náš postoj je jasný: Kurdi v Sýrii potrebujú lepšiu, vlastnú budúcnosť, o ktorej rozhodnú spoločne so Sýrčanmi. To isté platí pre Kurdov v Turecku.

Ako dosiahnuť mier po porážke Islamského štátu?

Experti Európskej rady pre zahraničné vzťahy radia EÚ väčší dôraz na hospodársku pomoc.

Veríme v dobré bilaterálne vzťahy a ekonomickú spoluprácu. Sme bezpečným susedom, ktorý nepredstavuje žiadnu hrozbu. Sme naklonení partnerstvu, preto dúfame, že (Turci, pozn. ed.) pochopia naše zámery.

Aký bude mať americké odstúpenie od iránskej nukleárnej dohody dopad na Blízky východ, najmä teraz, keď bude mať k Iránu bližšie aj Irak? Podarí sa Európskej únii vybalansovať tieto výzvy?

EÚ má k Blízkemu východu bližšie, no myslím, že by sa mala viac zamerať na regióny. Európa môže pre podporu demokracie na Blízkom východe urobiť veľa, napríklad budovaním inštitúcii, zameraním sa na ženy a mladých, identifikovaním oblastí spoločného záujmu.

Ďalšou oblasťou je terorizmus a extrémizmus. Treba sa zamerať na jeho hlavné príčiny. Podporiť toleranciu, mierové spolunažívanie, investovať do vzdelávania, ochraňovať menšiny. Ak sa ľudia nebudú cítiť bezpečne, rozhodnú sa odísť do Európy a žiadať o azyl. Európa by ušetrila miliardy, keby nám pomohla.

Erbil chce s Úniou spolupracovať, no táto spolupráca musí teraz najprv prechádzať Bagdadom. Áno, sme súčasťou Iraku, no v KRG chceme špeciálny program.

Spolupracujete s Irakom, no dôležitý je aj Kurdistan. Kurdistan sa prezentuje ako partner pre Európu, a na to by nemali Európania zabúdať. Spolu by mohli pracovať na súdnom systéme Iraku, pritiahnuť investície, posilniť bezpečnosť. EÚ by sa nemala zameriavať len na humanitárnu pomoc, ale ísť nad jej rámec a pomôcť nám vybudovať inštitúcie a kapacity.

Kurdi už zaplatili vysokú cenu a my nechceme, aby trpeli ďalej. Nie sme súčasťou iránskej dohody, no dúfame, že sa vyhneme problémom a nestabilite. Veríme, že medzinárodná komunita sa dohodne. Ľudia si zaslúžia lepšiu budúcnosť.