250 000 eur. Sankcia alebo vykúpenie?

FOTO TASR - Michal Svítok

Európska komisia to volá „príspevok solidarity“. Slovenskí politici „pokuta“.

Reč je o 250 tisícovej platbe za jedného utečenca, ktorého by krajina neprijala na základe novej schémy spravodlivejšieho prerozdeľovania žiadateľov o azyl.

Dublin ako Jon Snow

Reformu azylového systému včera oficiálne navrhla Európska komisia. Vo svojej podstate zachováva súčasný dublinský systém v tom, že za registráciu a spracovávanie žiadosti o azyl bude naďalej zodpovedná krajina EÚ, do ktorej migrant vstúpi ako prvej.

Pôvodné dublinské pravidlá ale vôbec neobsahujú moment solidarity či prerozdeľovania bremena, pretože jednoducho nerátali s takýmito veľkými migračnými vlnami.

„Som fanúšik Hry o tróny. Dublin vyzerá ako dobodaný Jon Snow ležiaci na stole niekoľko dní… Táto reforma je kľúčová vec, musíme dostať Jona Snowa z toho stola,“ pomohol si na brífingu podpredseda eurokomisie Frans Timmermans referenciou na populárny fantasy seriál stanice HBO.

Prerozdeľovanie ako mimoriadny mechanizmus

Po novom má existovať mimoriadny prerozdeľovací mechanizmus, ktorý sa automaticky aktivuje v prípade, že sa kapacita jednej krajiny, napríklad Grécka, naplní na 150 % referenčnej hodnoty.

Refrenčný počet utečencov na jednu krajinu bude vypočítaný na základe jej ekonomickej sily a počtu obyvateľov. Zohľadnia sa aj transfery utečencov z krajín mimo EÚ, ak také krajina robí.

Členský štát sa bude môcť dočasne, najviac na 2 roky, z mechanizmu prerozdeľovania nezúčastniť. Kompenzovať to ale bude musieť krajine, ktorá sa o pôvodne jemu pridelených utečencov postará, a to sumou 250 tisíc eur na jednotlivca.

Suma podľa podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa odráža náklady na základné potreby a integráciu jedného človeka po dobu 5 rokov.

Povinnosti utečenca

Návrh po prvýkrát prísnejšie definuje povinnosti žiadateľa o azyl. Medzi ne patrí aj povinnosť zostať v štáte, ktorý je zodpovedný z posúdenie žiadosti. Na plnenie tejto podmienky budú naviazané hmotné dávky.

Ruka v ruka s tým ide reforma databázy Eurodac. Členské štáty v nej budú môcť uchovávať a získavať informácie o ľuďoch, ktorí sa v EÚ zdržujú neoprávnene, napríklad potom, čo im nebol priznaný azyl. Nebudú si ich tak musieť vyžiadavať, ako sa to deje teraz. Komisia si od toho sľubuje efektívnejšie vykazovanie nelegálnych migrantov z EÚ.

Lepšiemu monitorovaniu celého systému má pomôcť zmena úradu EASO na plnohodnotnú agentúry EÚ pre azyl. Bude mať na starosti práve prípadné prerozdeľovanie a zabezpečiť, aby sa posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu dialo naprieč EÚ koherentnejšie. Bude môcť nasadzovať podporné tímy azylových pracovníkov v štáte, ktorý to bude potrebovať.

Návrh nerieši aktuálnu situáciu v Európe, skôr napráva nedostatky celého systému z pohľadu dlhodobejšieho obdobia. Netýka sa ľudí, ktorí už dnes v únii sú. Komisia sľubuje do budúcnosti aj reformu smernice o azyle, smernice o oprávnení na medzinárodnú ochranu a smernice o podmienkach prijímania.

Slovensko v odbojnej nálade

Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) hovorí, že Slovensko najnovší návrh EK nepodporí.

„To vám poviem rovno, že Slovensko návrh nepodporí, ale vždy sa snažíme o to, aby počet krajín, ktoré budú hľadať rozumné riešenie, bol čo najväčší,“ zdôraznil.

Kaliňák bude sám čoskoro predsedať Rade pre vnútorné veci, ktorá bude o návrhu diskutovať.

Podľa Kaliňáka návrh nerešpektuje realitu. Prišiel vraj v čase, keď sa podarilo zastaviť migračnú vlnu cez územie západného Balkánu či dosiahnuť dohodu s Tureckom. „To všetko sú konsenzy, ktoré sa pri migračnej kríze rodili veľmi ťažko, a uprostred týchto veľmi senzitívnych rokovaní príde do stredu stola návrh, ktorý nás vracia v jednotlivých veciach späť o deväť mesiacov,“ reagoval podľa TASR.

Líder slovenskej opozície a strany SaS Richard Sulík hovorí o pokutách.

„Miesto toho, aby EK reálne prispela k ochrane vonkajších hraníc Schengenu, jediné, čo im napadlo, je rozdeľovať utečencov po celej Európe, s čím Slovensko dlhodobo nesúhlasí. EK vytrvalo ignoruje vôľu občanov vo väčšine krajín a takto treba vidieť aj jej najnovší návrh platiť pokuty,“ povedal pre TASR šéf SaS a europoslanec Richard Sulík.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok v nedávnom rozhovore pre EurActiv.sk hovorí, že nespochybňuje prvok solidarity, ale je podľa neho „fikciou, že zreformovaná azylová politika môže fungovať najmä na princípe solidarity, rovnako ako je fikciou, že migráciu vyriešime v priebehu krátkeho obdobia, bez toho, aby sme stabilizovali vlastné okolie.“