Aby sa vyhol perzskej blokáde, Katar sa obracia na Európu aj NATO

Katarský emir, šejk amim Bin Hamad Al-Thani na návšteve Bruselu. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Kataru, hoci izolovanému medzi štátmi Perzského zálivu, sa paradoxne podarilo nasmerovať úspešný kurz naprieč ekonomickým konfliktom a dnes sa otáča smerom na Európu.

„Dieselgate bol pre Volkswagen prebudením. Spoločnosť reagovala dobre a v roku 2017 dosiahla rekordnú výšku predaja. V Katare sme sa po problémoch tiež zobudili,“ povedal bývalý minister Hessa Al Jaber, ktorý dnes zastupuje Katar v dozornej rade spoločnosti Volkswagen.

Od júna 2017 je krajina postihnutá blokádou, zavedenou jej susedmi. Počas jej ročného uplatňovania sa Katar zmenil, a dokonca rozvinul. Pre Al Jabera bola blokáda zo strany Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Bahrajnu a Egypta „požehnaním“, hoci „prehnaným“.

Počas dvanástich mesiacov sa krajina musela podrobiť nútenej emancipácii, a to aj v podobe, ktorú nepredpokladala. Tvárou v tvár nútenej izolácii jeho bezprostredných susedov reagovala s diplomatickou, ekonomickou a mediálnou hyperaktivitou. Zvyčajne známi svojou diskrétnosťou, katarskí ministri a veľvyslanci poskytli viac ako 500 rozhovorov a zvýšili počet bilaterálnych stretnutí.

Katarská kríza: Dozvuky Trumpovho turné

V Katare sa rodí kríza, ktorá môže konkurovať tej z 90. rokov. Komu vadí Katar?

Pri hľadaní medzinárodnej podpory

Podľa predstaviteľa podvýboru pre ľudské práva v Európskom parlamente Antonia Panzeriho „situácia po blokáde tlačila Katar k vytvoreniu užších vzťahov mimo kontextu regionálnej krízy, napríklad aj s Európskou úniou“.

„V rámci EÚ existuje mnoho nezhôd. No jej problémy sa riešia prostredníctvom stretnutí a diskusií. Toto od začiatku blokády nebol prípad s našimi susedmi,“ uviedol zdroj z katarskej vlády.

Únia musí v katarskej kríze čeliť realite a byť rázna

Šéfka európskej diplomacie musí zatlačiť na štáty v Perzskom zálive, aby upustili od podpory terorizmu a ukončili konflikt s Katarom, píše STEFANO STEFANINI.

Najmä Európskym parlamentom odsudzovaná regulácia zahraničných pracovníkov v Katare, často migrantov, ktorí v súčasnosti v nebezpečných podmienkach pracujúcich na ôsmich štadiónoch pre majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2022, sa v ostatných mesiacoch po dohode s Medzinárodnou organizáciou práce pozitívne vyvíja.

Katarská vláda sa zaviazala chrániť práva migrantov a do konca júna by mala vyhláška zrušiť „povolenie na výstup“, ktoré doteraz zakazovalo cestujúcim opustiť územie krajiny bez povolenia ich zamestnávateľov. Na oplátku bola v marci podpísaná dohoda o spolupráci medzi EÚ a Katarom.

„Hľadáme medzinárodnú podporu,“ uviedol Mohammed bin Abdulrahman Al-Thani, katarský minister zahraničných vecí.

Kríza v Katare: Bojkot a vydieranie

Desaťdňové ultimátum pre Katar sa skončilo. Čo bude nasledovať? Pomôžu Nemci?

Namiesto priamej podpory Kataru došlo zo strany Únie k odsúdeniu Saudskej Arábie. Európsky parlament prijal uznesenie odsudzujúce porušovanie ľudských práv v Saudskej Arábii, vrátane práv žien.

Katar tiež pripomína početné porušenia ľudských práv voči vlastným občanom, spôsobené blokádou. Ukončenie voľného pohybu v oblasti napríklad zabraňuje študentom ukončiť štúdium.

Doha si vybrala stabilitu nad priamou konfrontáciou. Žiadna zo zmlúv o plyne či rope nebola opätovne otváraná. Dohody sa neprehodnocovali ani so Spojenými arabskými emirátmi, pričom až 40 percent dodávok elektrickej energie Emirátov závisí na Katare. Potenciálne prerušenia mohli mať okamžité dôsledky. Napríklad len nedostatočné zabezpečenie klimatizácie počas niekoľkých hodín denne by mohlo vážne ohroziť príjmy z cestovného ruchu v SAE.

Libanon a Saudská Arábia: Úniu znepokojuje nové napätie na Blízkom východe

Európska diplomacia nalieha na bývalého libanonského premiéra, aby sa z Rijádu vrátil do Libanonu.

Katar dnes vyváža 45 percent svojho plynu do Ázie, perspektívy však vidí aj v Európe. Pri diverzifikácii  zdrojov a snahe eliminovať európsku závislosť na ruskom plyne, by Únia o perzský zemný plyn mohla prejaviť aj väčší záujem. Už dnes Doha zabezpečuje dodávky do Talianska, Nemecka aj Spojeného kráľovstva.

Katar ako člen NATO?

V utorok (5. júna) katarský minister obrany Khalid al-Attiyah v rozhovore pre oficiálny rezortný časopis Altalaya oznámil, že jeho krajina bude hľadať pri medzinárodných diskusiách aj spôsoby ako sa stať členom Severoatlantickej aliancie.

„Katar je dnes jednou z najdôležitejších krajín v regióne, pokiaľ ide o kvalitu zbrojenia,“ pripomenul a dodal, že spolupráca medzi Dohou a NATO-m môže viesť k „hosťovaniu niektorej z jednotiek NATO alebo jej špecializovaných centier“.

Al-Attiyah ale potvrdil, že ambíciou krajiny je plnhodnotné členstvo.

Napriek tomu, že počas rok trvajúcej krízy nedošlo k vojenským zásahom ani jednej zo strán, téma bezpečnosti a obrany ostáva v tieni nezhôd v Perzskom zálive.

Naposledy začiatkom júna saudská strana hrozila „ozbrojenou akciou“ v prípade, že by si Katar zakúpil ruský protilietadlový systém S-400, o ktorom Doha uvažuje. O pomoc dokonca Saudi žiadali aj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Úrad francúzskeho prezidenta zatiaľ na žiadosť nereagoval.

Hospodárska odolnosť za každú cenu

Kríza spôsobila aj rýchlejší pohyb hospodárstva. Štát repatrioval dvakrát viac peňazí než čiastky stiahnuté z obehu a vklad 40 miliárd dolárov bol prevedený na miestne banky. Katar na niekoľko mesiacov prenajal lietadlá za 250 miliónov dolárov, aby zabezpečil dodávku čerstvých plodín.

Kríza tiež urýchlila rozvoj osem kilometrového komerčného prístavu Hamad Port s obrovskou zónou voľného obchodu na prilákanie investorov. S doteraz skromnými výsledkami má prístav kapacitu na spracovanie jedného milióna kontajnerov ročne, pričom cieli kapacitu 7,5 milióna kontajnerov. V súčasnosti však zvláda iba 124 000 kontajnerov (v porovnaní s 15 miliónmi v Dubaji).

„Región potrebuje veľké logistické kapacity,“ hovorí riaditeľ prístavu a dodáva, že štát plánuje investovať v tejto oblasti 7,4 miliardy dolárov.

Pokusy o odstavenie krajiny zlyhali aj podľa finančných trhov. V apríli Katar získal možnosť navýšiť svoj zahraničný dlh vo výške 13 miliárd dolárov. „Je to dôkaz odolnosti katarského hospodárstva,“ povedal Aziz Ahmed Aluthman, námestník katarského ministra financií.

Ak si krajina požičia, je to preto, aby financovala svoj vlastný dlh, ktorý v roku 2017 vzrástol z dôvodu rozpočtového deficitu o 1,5 miliardy dolárov. Na rozdiel od počiatočných prognóz sa vláda rozhodla, že v minulom roku nezavedie sériu nových daní, čo napokon mierne obmedzilo jej príjmy. Dane z tabaku, nealkoholických nápojov, alkoholu a bravčového mäsa sa zavedú až tento rok.

Ďalším priamym dôsledkom krízy je aj prepad katarskej burzy o 10 percent v priebehu roka, zatiaľ čo index rozvíjajúcich sa trhov MSCI, do ktorého Katar patrí, sa zvýšil o 13 percent.

Veľkorysé dividendy ale nezakrývajú rastúce politické riziko: rok po blokáde kvôli nákupu zbraní a spomínanej snahe kataru obstarať ďalšie vojenské systémy Saudská Arábia zverejnila nové sankcie voči Kataru.