Aj slovenská veda môže nevedomky pomáhať čínskej armáde, rezort školstva v tom problém nevidí

V novej štúdii 89 percent stredoeurópskych výskumníčiek a výskumníkov tvrdí, že čínska strana má neobmedzený prístup k dátam aj laboratóriám. [Pixabay]

Čína platí čoraz viac technologického výskumu v Európe vrátane Slovenska. Nová štúdia hovorí, že za tým môže byť snaha o modernizáciu jej armády. Niektoré štáty preto vydali usmernenia o medzinárodnej výskumnej spolupráci, Slovensko medzi ne nepatrí. 

Vývojom technológií v spolupráci s Čínou a ich transportom môžu európske inštitúcie nepriamo podporovať rozvoj čínskej armády. Vo vede chýba povedomie o rizikách medzinárodných výskumných spoluprác, hovorí nová štúdia z dielne Asociácie pre medzinárodné otázky.

Čínou platený výskum je pritom aj na Slovensku. Autorky a autor identifikovali 41 štúdií, ktoré boli priamo platené Čínou. Slovenský rezort školstva v tom však problém nevidí.

„Všeobecná smernica pre slovenských vedeckých pracovníkov zatiaľ nie je potrebná,“ povedal rezort pre EURACTIV Slovensko.

Rastúci záujem o výskum v strednej Európe

Čína sa chce stať technologickou veľmocou, v strategickom dokumente preto vytýčila 15 prioritných oblastí výskumu. Ide napríklad o vývoj umelej inteligencie, kvantovej vedy či neurovedy. K tomu, aby svoje ciele vo vede, technológiách a inováciách (STI) dosiahla, využíva aj medzinárodné vedecké spolupráce.

Podľa štúdie však nejde iba o mierové účely a výskumom sa Čína snaží modernizovať svoju armádu. Aj zdanlivo neškodné technológie totiž môžu mať dvojité využitie (dual-use items) a dajú sa použiť ako v bežnom živote, tak aj v armáde.

Na vývoji niektorých z nich sa podieľali aj európski vedci a vedkyne. V máji tento rok konzorcium európskych novinárov informovalo, že od roku 2000 spolupracovali približne na tritisíc štúdiách s čínskymi univerzitami s prepojeniami na armádu.

Štúdia sa zamerala na vedeckú komunitu v strednej Európe. Všeobecne rozšírený názor, že Čína nemá záujem o výskumnú spoluprácu so stredoeurópskymi výskumníkmi je podľa nich nesprávny.

„Sú oblasti, v ktorých majú stredoeurópske výskumné inštitúcie výstupy na svetovej úrovni. To si všimli aj v Číne,“ píšu v štúdii. Rastúci záujem o spoluprácu má mať Čína v oblastiach nových materiálov, poľnohospodárstva, inteligentnej výroby a robotiky.

Zvýšený záujem o vedecké výstupy zo strednej Európy dokazuje aj narastajúci počet výskumov financovaných výlučne z čínskych zdrojov. Štúdia uvádza, že od roku 2006 do roku 2021 bolo týchto výstupov v Rakúsku 685, v Českej republike 203 a na Slovensku 41. Jeden z výskumov navyše priamo zafinancovala Čínska vojenská komisia, najvyššia organizácia národnej obrany v Číne.

Počet vedeckých výstupov financovaných výlučne Čínou

[AMO]

„Z údajov vyplýva, že vedecká spolupráca medzi Čínou a stredoeurópskymi inštitúciami v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky sa rozširuje, no informovanosť výskumných pracovníkov a znalosť existujúcich, následky zmierňujúcich stratégií je často obmedzená,“ povedala dátová analytička a autorka štúdie Veronika Blablová.

Hoci priaznivé finančné podmienky respondenti uviedli až ako piaty dôvod pre spoluprácu s Čínou, zároveň tvrdia, „že niektoré výskumy by neboli možné bez čínskeho financovania alebo získania potrebných vzoriek vďaka partnerovi.“ Ako prvý dôvod partnerstva uviedli predošlú pozitívnu skúsenosť. Skoro polovica respondentov tvrdí, že iniciátorom spoluprác bola Čína.

Usmernenia sú buď málo adresné alebo neexistujú

Vývoz duálnych technológií do zahraničia štáty obmedzujú napríklad kontrolami vývozu, zbrojnými embargami či kontrolami investícií. Podobne sa vlády snažia kontrolovať aj akademické inštitúcie. Vytvárajú pre ne smernice a prijímajú opatrenia, „aby zabezpečili súlad s existujúcimi predpismi, ale aj podporu povedomia o rizikách týkajúcich sa spolupráce s medzinárodnými partnermi,“ hovorí štúdia.

Hoci dokumenty necielia menovite na Čínu, podľa štúdie „je jasné, že otázka národnej bezpečnosti v súvislosti s čínskymi investíciami bola jedna z kľúčových motivácií pre vnútroštátne predpisy a legislatívu na úrovni Únie.“

Smernice zamerané špecificky na spoluprácu s čínskymi univerzitami vytvorili iba v Austrálii, Holandsku, čiastočne v Nemecku a tvorí ich aj medzinárodná organizácia Human Rights Watch. „Smernice, ktoré vypracovala Európska únia, sa vyhýbajú priamemu označeniu Číny či iných aktérov za problematických,“ píše sa v štúdii.

Podľa nej ide o ignorovanie faktov a aktivity, globálny dosah či politický režim Číny označili za rizikové. „Únia musí adekvátne reagovať a pomenovať špecifiká spolupráce s Čínou vo vede a vývoji technológií,“ povedal autor štúdie Filip Šebok.

Ochrana výskumu podľa neho nemá v strednej Európe veľkú pozornosť. Kým v Českej republike Ministerstvo vnútra vydalo manuál o zahraničnej spolupráci vo vede, v Rakúsku ani na Slovensku podobné dokumenty neexistujú.

Slovensko podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu spolupracuje s Čínou v oblasti vedy len v malej miere. „V súčasnosti ide o spoluprácu formou bilaterálnych mobilitných projektov, ktorých výsledkom nie je priamo výskum (…), prípadné problémy v rámci projektov sú riešené individuálne,“ odkázal rezort školstva s tým, že všeobecná smernica podľa nich nie je potrebná.

Ako problém to dnes nevidia ani stredoeurópski vedci a vedkyne. Výskumnú spoluprácu s Čínou nepovažuje za riziko 65 percent respondentov. Viac ako polovica z opýtaných zároveň nevie, či ich inštitúcia poskytuje konkrétnu smernicu v prípade, že by mali obavy z motivácie zahraničného partnera. Štvrtina tvrdí, že podobné materiály neexistujú.

Takmer tretina opýtaných si tiež myslí, že by vláda nemala prísť so žiadnymi opatreniami. Systematické informácie o rizikách, semináre či iné formy pomoci na národnej úrovni by prijala iba štvrtina respondentov. Zvyšných 44 percent si nie je istých.

Článok vznikol v spolupráci s