Bulharom a Rumunom zatiaľ Schengen odmietajú

Proti vstupu Rumunska a Bulharska do európskeho priestoru bez hraničných kontrol je šesť západoeurópskych krajín: Francúzsko, Nemecko, Švédsko, Fínsko, Holandsko a Belgicko. Na tomto postoji nič nemení ani fakt, že Bukurešť a Sofia splnili všetky technické požiadavky na vstup.

Otázkou vstupu sa dnes a zajtra zaoberajú ministri vnútra členských krajín EÚ na stretnutí v Luxemburgu.

Konečné rozhodnutie bude odložené na neurčito. Európsky parlament pritom včera 8. júna, podporil vstup oboch krajín do Schengenu. Za hlasovalo 487 poslancov, proti 77 a 29 sa hlasovania zdržalo.

Medzi-inštitucionálny konflikt

Francúzsko vo viacerých vyjadreniach podmienilo vstup Rumunska a Bulharska do Schengenu s pokrokom v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

Podľa dostupných informácií bude šesť západoeurópskych krajín čakať na to, kým Európska komisia nevydá pozitívnu správu na základe tzv. Mechanizmu spolupráce a verifikácie. Ide o monitorovací mechanizmus, ktorý bol po prvýkrát uplatnený pri vstupe týchto dvoch krajín do EÚ v roku 2007.

Posledná správa, ktorú Komisia publikovala vo februári žiada od oboch štátov, aby pridali v reforme súdnictva a boji proti organizovanému zločinu a korupcii.

Aj Parlament aj Komisia sú však toho názoru, že pristúpenie k Schengenskej dohode nemá s Mechanizmom spolupráce a verifikácie žiadny súvis a že politické dôvody by nemali stáť nad právnym základom.

Francúzsku a Taliansku sa nedávno podarilo na európskej úrovni získať súhlas na zmenu pravidiel, ktoré riadia Schengen. Dôvodom má byť snaha vyjasniť podmienky, za ktorých môžu národné vlády znovu zaviesť kontroly na hraniciach.

Diplomati priznávajú, že zvýšený nápor imigrantov zo severnej Afriky a tiež z Turecka cez hranice s Gréckom rozširovaniu Schengenu momentálne nenahráva. Najhoršie obavy hovoria o tom, že by sa schengenské informačné databázy mohli dostať do rúk bulharskej mafii. Najbližšia správa z pera Komisie o Bulharsku a Rumunsku sa očakáva v septembri, po ktorej by mali ministri vnútra svoj postoj prehodnotiť.

Vnútorné agendy

Podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA, ktorá cituje nemenovaný zdroj z prostredia inštitúcií EÚ, aj keby v septembri Bulhari a Rumuni dostali zelenú, skutočný vstup sa neudeje pred jarou 2012.

Podľa nemenovaných diplomatov nebude francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý sa snaží o znovuzvolenie vo voľbách na budúci rok v máji, riskovať to, aby sa akékoľvek rozhodnutie o Schengene mohol zneužiť stále populárnejší krajne pravicový Národný front. Podľa článku Financial Times sa ďalšie rozširovanie bezhraničnej zóny odsunie skôr o roky, nie mesiace. Takýto vývoj by ale znamenal vnútropolitický problém pre Bulharsko aj Rumunsko, kde vlády definovali vstup do Schengenu ako svoj primárny politický cieľ. Bulharský premiér Bojko Borisov, ktorý opakovane vyhlásil, že jeho krajina bude súčasťou schengenského priestoru do konca roka 2011, momentálne čelí pokles popularity pred prezidentskými voľbami.

Pozície

Ministerstvo zahraničných vecí Rumunska privítalo výsledok hlasovania v Európskom parlamente.

„V súčasnom európskom kontexte je dnešné povzbudivé hlasovania potvrdením, že Európsky parlament naďalej jasne podporuje európske emblematické projekty“.

Podobne aj bulharské ministerstvo zahraničia v oficiálnom stanovisku uviedlo, že dúfa, že sa postoj Európskeho parlamentu prejaví na rozhodovaní Rady.