Bulharsko a Rumunsko do Schengenu zatiaľ nevstúpia

Fínsko a Holandsko vyjadrili svoj nesúhlas na stretnutí ministrov vnútra EÚ, ktoré sa konalo práve ohľadom prijatia nových členov do Schengenu. To sa malo uskutočniť práve v tomto roku. Obe krajiny pritom splnili formálne podmienky na vstup.

Fínsky minister vnútra Paivi Rasanen v prehlásení uviedol: „Okrem zaviazania sa k pravidlám je potrebné ich aj dodržiavať. Existencia širokosiahlej korupcie pritom dodržiavanie týchto pravidiel ohrozuje.“ Narážal tým na vysokú úroveň korupcie v Bulharsku a v Rumunsku a nízku vymožiteľnosť práva.

Hoci EÚ lídri by mohli o tejto téme diskutovať ešte na summite v októbri, ale holandský minister vnútra Gerd Leers uviedol, že jeho krajina si počká na nadchádzajúcu správu zo strany Mechanizmu spolupráce a verifikácie- ktorý monitoruje pokrok Rumunska a Bulharska práve v oblasti zlepšovania vymožiteľnosti práva a boja proti korupcii- a až potom sa rozhodne. Predstavenie výsledkov dokumentu je pritom naplánované na február 2012.

Nie všetky členské štáty však zdieľajú podobný názor. Na žiadosť poľského predsedníctva v EÚ vydal ale poľský minister vnútra Jerzy Miller razantné prehlásenie, v ktorom vyjadril ľútosť nad postojom Holandska a Fínska. „Toto vo mne evokuje najmä pomerne smutné závery, čo sa týka vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi EÚ,“ uviedol Miller a dodal: „Žijeme v ťažkých časoch, ťažkých tiež pre EÚ. Takéto okamihy si vyžadujú, aby sme jeden druhého podporovali. Dnes niektorým chýbala odvaha povedať, že to chceme robiť spolu, a nie oddelene.“

Poľský minister tiež zdôraznil, že Bulharsko a Rumunsko splnili všetky technické požiadavky na vstup do Schengenu, čo potvrdila aj Európska komisia. Zároveň doplnil, že správa Mechanizmu spolupráce a verifikácie je v tomto ohľade irelevantná a obom krajinám sa podľa neho podaril „úctyhodný pokrok v boji proti korupcii a organizovanému zločinu“.

„A v neposlednej rade je dôležité poznamenať, že Bulharsko a Rumunsko dnes prakticky strážia vonkajšie hranice EÚ napriek skutočnosti, že to robia bez formálnej povinnosti,“ povedal Miller.

Podobne aj všetky hlavné politické skupiny v Európskom parlamente vyjadrili podľa očakávaní ľútosť nad vetom zo strany Holanska a Fínska, pričom niektorí europoslanci to pripísali populizmu v daných krajinách. poslanci v EP hlasovali už tento rok v júni prevažnou väčšinou za vstup Bulharska a Rumunska do Schengenu.

Silné emócie v Bulharsku a Rumunsku

V Rumunsku sa tamojší prezident Traian Basescu vyjadril, že preberá osobne plnú zodpovednosť za neúspech ohľadom Schengenu, uviedol rumunský EurActiv. Basescu zároveň dodal, že Holandsko a Fínsko sa zachovali „neeurópsky“ a jeho krajina tak nikdy neurobí. Pochválil tiež Poľsko za to, že bolo „veľmi inteligentným“ vyjednávačom a zabránilo priamemu vetu zo strany Holandska a Fínska. Poľské predsedníctvo totiž po tom, čo obe krajiny oznámili svoj zamietavý postoj v tejto otázke konečné hlasovanie radšej odložili.

Bulharský minister Cvetan Cvetanov, ktorý sa ministerského stretnutia tiež zúčastnil, povedal, že dokonca aj Nemecko a Francúzsko boli naklonení kompromisu. Ten spočíva v tom, že v oboch krajinách by sa odstránili kontroly na letiskách a v námorných prístavoch, ale na pozemnej komunikácii by ostali kontroly zachované. Cvetanov dodal, že pred summitom, ktorý sa má uskutočniť 17. a 18. októbra, sa uskutoční ešte niekoľko konzultácií a do tohto obdobia by tak mohli padnúť konečné rozhodnutie- a to buď na špeciálnom ministerskom stretnutí alebo písomnou procedúrou.

V Bulharsku sa 23. októbra konajú prezidentské voľby a voľby do miestnych samospráv. Hlavný opozičný kandidát Ivailo Kalfin varoval, že v prípade nasledovania stratégie súčasného ministra zahraničných vecí Nickolaja Mladenova čelí krajina izolácii. Narážal pritom na nedávne vyjadrenia Mladenova, ktorý uviedol, že v prípade odmietnutia prijatia krajiny do Schengenu bude Sofia na oplátku vetovať nedávnu reformu Schengenu, s ktorou prišli Francúzsko a Taliansko. „Nevyjadrujme sa zle o štátoch, ktoré majú nedôveru v Bulharsko, ale radšej ich presvedčme, že naša krajina je pripravená,“ cituje Kalfinove vyjadrenia denník Dnevnik.