Chorvátsko vzdoruje európskemu zatykaču

Zdroj: EA.sk

Podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Redingová vyzvala Záhreb, aby zmenil svoju legislatívu. V opačnom prípade môže prísť o fondy z EÚ.

Len dva dni pred oficiálnym vstupom Chorvátska do EÚ, 28. júna, prijalo Chorvátsko legislatívu nazývanú „Lex Perković“, ktorá obmedzuje použitie európskeho zatykača na zločiny spáchané pred rokom 2002.

Názov „Lex Perković“ vychádza z prípadu bývalého juhoslovanského špióna Josipa Perkovića, ktorého chce Nemecko stíhať za účasť na vražde chorvátskeho disidenta z roku 1983. Chorvátsko ho od roku 2005 odmieta vydať.

Tento spor údajne stál za neúčasťou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na oslavách vstupu Chorvátska do EÚ. Berlín sa tiež netajil úmyslom žiadať o vydanie Perkovića podľa európskeho práva keď sa Chorvátsko stane členským štátom.

Viviane Redingová adresovala koncom júla list chorvátskemu ministrovi spravodlivosti Orstaovi Miljenićovi, v ktorom ho upozornila na to, že zákon Lex Perković nie je v súlade s európskou legislatívou a Chorvátsko by ho preto malo pozmeniť.   

Chorvátsko dostalo čas do 24. augusta, aby na list eurokomisárky odpovedalo.

 „Európska komisia o tomto nikdy nehovorila no náš minister (Orsat Miljenić) na list Európskej komisie odpovie“, oznámil chorvátsky premiér Zoran Milanović.

„Jedna vec je ale istá, kabinet sa touto otázkou v najbližších týždňoch nebude zaoberať“, povedal Milanović na tlačovej konferencii po stretnutí s rakúskym kancelárom Wernerom Faymannom a slovinskou premiérkou Alenkou Bratušek v Grazi, uviedla internetová stránka Dalje.com.

Milanović pripomína, že  Európsky zatýkací rozkaz sa v EÚ aplikuje rozdielne. Napríklad Rakúsko ako starší členský štát uplatňuje isté výnimky. Chorvátsko alebo Slovinsko však takúto dohodu s EÚ nemajú.  

„Chorvátsko sa nesnaží ničomu vyhnúť a rešpektuje Európsky zatýkací rozkaz, bude však požadovať, aby túto vec prediskutovala Európska rada“, povedal chorvátsky premiér Milanović.