Diskusia o obrane: Aj málo treba robiť seriózne

Zdroj: EurActiv.sk

Od rezortu obrany by občania predovšetkým mali očakávať naplnenie ústavných povinností. V súčasnom bezpečnostnom prostredí však plnenie týchto povinností znamená niečo úplne iné ako to znamenalo pred 20 rokmi, konštatuje štátny tajomník MO Róbert Ondrejcsák.

Je pravdou, že priority spoločenstva sú inde ako v bezpečnostnej a zahraničnej politike. Ako väčší problém ale vidí, že pozornosť nechýba len na úrovni spoločnosti, resp. obyvateľstva, ale aj na úrovni politickej elity. „Pre žiadnu politickú stranu obrana prioritu nepredstavuje. Keď sa spätne hodnotí ktorákoľvek vláda nikto nespomína reformu armády, či ministerstva. My sme tu rok a pol pracovali na komplexnom projekte a nikde to v hodnotení roku a pol tejto vlády neodznieva.“

Čiastočne bol v tomto smere úspešný seminár pre členov vlády o stave ozbrojených síl. „Vtedy sa členovia vlády naozaj zaujímali o túto problematiku. Trochu sa podarilo prelomiť lad, ale ukazuje sa, že prelom nie je trvalý.“ To sa podľa Ondrejcsáka ani nezmení ak budú politici „armádu brať ako rezervný fond pre sociálne programy, diaľnice ako nejaký bankomat – a prosím neberte to politicky“. Pozitívne hodnotí, že sa na základe argumentácie podarilo zastaviť pokles zdrojov a čiastočne ho zvýšiť.

Podľa Romana Lamla máme dnes podobný pocit, ako po rozpade sovietskeho bloku , kedy prevládal optimistický pocit, že už nebude vojna a následne vypukla vojna v Juhoslávii, ktorú nikto príliš neočakával. Podobne dnes politické elity nevidia žiadne vážne hrozby. Ak sú problémy v obrane, občan to nepocíti tak, ako keď sú problémy v zdravotníctve, hovorí. Armádu vidia len pri sanovaní prírodných katastrof, aj odtiaľ možno pramení jej pozitívny obraz vo verejnosti, no tá nemá prečo vedieť ako to funguje vo vnútri. „Problém obrany  je nutné riešiť, ale treba si uvedomiť, že je to len čiastkový problém v riešení systému bezpečnosti. Pokiaľ nebudeme riešiť bezpečnosť štátu ako celku, tak čiastkové riešenie bude málo efektívne. Slovensko dodnes nemá vypracovanú koncepciu bezpečnostného systému.“

Systém obrany by mal reagovať na meniaci sa bezpečnostné prostredie v v dvoch rovinách – jednak na meniacu sa povahu bezpečnostných hrozieb, kde sa už nedá hovoriť len o hrozbách v rovine vojenskej, ale sú tu environmentálne hrozby, sociálne hrozby a pod, na ktoré nemožno bezprostredne riešiť v rámci obranných kapacít. Po druhé, meniace sa globálne rozloženie moci, kde sa centrum mocenskej gravitácie sa stáva viac multilaterálne a odchádza z euroatlantického priestoru, zatiaľ čo vo vojenská prevaha stále zotrváva v tomto priestore. „Treba dávať pozor, pretože ak odchádza hegemón, väčšinou berie so sebou aj svet, ktorý vytvoril. Ja sa obávam, že sme si tu príliš zvykli na naše pohodlné miestečko, ktoré od nás veľa nechcelo, ale nám osobne ale z bezpečnostno-obranného hľadiska poskytovalo dosť.“

Politika je podľa neho do veľkej miery reakciou na prieskumy verejnej mienky a nie až tak o vytváraní vízií a rozvoja pre všetky zložky  a funkcie spoločnosti. S politickými záujmami ale treba rátať aj pri projektoch ako Strategické hodnotenie obrany (SHO) a snažiť sa o vydiskutovanie si to medzi pol. stranami, pretože si to nutne vyžaduje aj atribuovanie minulých chýb, ktorých mohli byť aktérmi.

Po SHO máme podľa štátneho tajomníka aj zdrojovo realistické predstavy, čo by sme chceli v obrane robiť a veľa bude závisieť od toho, či si túto analýzu budúce vedenie ministerstva osvojí. „Budúce vedenie síce môže zmeniť čiastkové veci, ale ak majú Ozbrojené sily splniť ambície a záväzky tak až veľa ciest nemáme.“

Ondrejcsák poukazuje na to, že sa v dokumente snažili realisticky pomenovať stav v armáde. Ilustratívne je napríklad to, že pokiaľ ide o neplnenie Cieľov síl sa hovorilo, že sme plnenie odložili. „My sme to odložili na rok 2018, pretože ďalej sa nedalo. Keby tam bola možnosť odložiť to na 2050, tak tam ľudia napíšu, že odklad do 2050.“

Laml súhlasí, že z analytického pohľadu je SHO niečo čo sa predtým ešte nespravilo. „Pán Baška (exminister obrany, pozn. red.) povedal, že to sme všetko vedeli, tak keď to vedel, prečo sa to neobjavilo v dokumentoch predtým?“.  Oceňuje že sa dosiahla stabilita, no na veľmi nízkej úrovni.

„Keď si pozriete súčasnú stránku Ministerstva obrany tak je to PR pána Galka, ja to chápem, ale treba si uvedomiť, že je to stránka rezortu. On je v službách štátu a nie naopak, štát v jeho službách“, konštatuje Laml. Pripomína, že veľká časť ministrov obrany sa do funkcie v minulosti dostala náhodne. Za všetkých uviedol prípad p. Siteka, ktorému zavolal Ján Slota a povedal mu – Budeš minister – a on sa pýta – Čoho?. Slota na to – Ešte neviem, uvidíme-. Je ale pozitívne, ak tí čo aj takto začali sa potom téme obrany aj ďalej venujú.

Ambície stanovujú politici a o zdrojoch tiež rozhodujú politici, pripomína Laml. „Povedia máme tieto ambície, ale takéto zdroje a vy to vyriešte. Problém sa prenáša na niekoho iného… Ako môže mať štát dôveryhodnosť ak politici v NR SR hlasovali za 2 % (HDP na obranu) a teraz tí istí zahlasujú za 1 %. My sami sa neberieme vážne.“