EÚ pomôže financovať nový sarkofág Černobyľu

Lídri zo skupiny ôsmych priemyselných veľmocí G8 a Európskej únie sa dnes stretávajú v Kyjeve, aby si na summite o jadrovej bezpečnosti pripomenuli 25. výročie katastrofy v Černobyle, ktoré na pozadí jadrovej krízy v japonskej elektrárni Fukušima získalo nový rozmer. Dohodnúť sa chcú na spoločnom financovaní konštrukcie nového obalu reaktoru číslo 4, ktorý vybuchol v apríli 1986.

Budovanie provizórneho sarkofágu nad poškodeným reaktorom začalo do ôsmych mesiacov od nehody. Vzhľadom na trhliny a diery sa už nepovažuje za spoľahlivý.

Ukrajina sa vyjadrila, že na zastavenie úniku rádioaktivity zo stoviek ton materiálu, ktoré sa vo vnútri stále nachádzajú, bude do konca storočia potrebovať asi 740 miliónov eur.

Únia už dala 470 miliónov, dodá ďalších 110 miliónov

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v pondelok potvrdil, že Komisia na tento a súvisiace projekty vyčlení dodatočných 110 miliónov eur.

Peniaze sa použijú najmä na dokončenie novej klenbovej stavby, ktorá pokryje poškodený blok číslo 4 s cieľom izolovať ho a umožniť jeho rozobratie v budúcnosti. Prostriedky tiež pomôžu pri dokončení zariadenia na skladovanie vyhoretého jadrového paliva, v ktorom bude po jeho dokončení uložené palivo z blokov, ktoré zostali po havárii v prevádzke.

Na projekty súvisiace s Černobyľom poskytla Komisia doteraz najväčšiu časť prostriedkov – približne 470 miliónov eur – a to najmä na jadrovú bezpečnosť, ale aj na programy zamerané na poskytovanie pomoci miestnemu obyvateľstvu a na zaistenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre postihnuté rodiny.

Barroso počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom v Kyjeve uviedol: „Jadrová bezpečnosť je globálnym problémom, ktorý si vyžaduje reakciu na celosvetovej úrovni. Náš finančný záväzok, ktorý vyjadruje vedúcu úlohu Európskej komisie v oblasti jadrovej bezpečnosti, bude zohrávať ústrednú úlohu pri obnove bezpečnosti areálu černobyľskej jadrovej elektrárne. Dúfame, že naši kľúčoví partneri takisto vo väčšej miere prispejú, aby sa práce na ochrannom kryte podarilo ukončiť do roka 2015.“

Predstaviteľ Komisie, pod podmienkou anonymity, priznal, že suma príspevkov krajín bude pravdepodobne nižšia než Ukrajina požaduje: „Keď získame viac ako 500 miliónov eur, budeme to považovať za úspech.“

Dodal, že otázka visí najmä nad príspevkom Japonska, ktoré bolo dosiaľ jedným z hlavných donorov pre Černobyľ. „V súčasnosti hľadajú peniaze na vyriešenie svojich vlastných problémov,“ vysvetlil.

Týždeň pamiatky

Dnešná konferencia doarcov otvorí na Ukrajine týždeň pamiatky explózie a požiaru v elektrárni Černobyľ pri severnej hranici s Bieloruskom.

Oficiálny počet mŕtvych v dôsledku havárie bol 31, celkový počet v dôsledku chorôb z radiácie je naďalej predmetom intenzívnej debaty. Mesto Pripjať, najbližšie k miestu havárie, zostáva mestom duchom v centre neobývanej zóne s polomerom 30 km.

Budovanie provizórneho sarkofágu nad poškodeným reaktorom začalo do ôsmych mesiacov od nehody. Vzhľadom na trhliny a diery sa už nepovažuje za spoľahlivý.

Na konferenciu s názvom „Dvadsaťpäť rokov po černobyľskej katastrofe – za bezpečnú budúcnosť“, ktorú v dňoch 20.-22. apríla organizuje vláda Ukrajiny, by mal pricestovať aj generálny tajomník OSN Pan Ki-Mun, riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Yakiya Amano i François Fillon, premiér Francúzska, ktoré v súčasnosti predsedá G8.
Niektorí z lídrov by mohli navštívil aj samotný Černobyľ, ktorý sa nachádza 110 km od hlavného mesta.

Ukrajinský tajomník ministerstva hospodárstva pre EurActiv uviedol, že dôsledky havárie pocítia ešte mnohé generácie obyvateľov a k úplnému očisteniu zasiahnutého územia od radiácie bude potrebných ďalších 575 rokov.

(EurActiv/Reuters)