Vláda Roberta Fica pripravuje legislatívu, ktorou by zakázala izraelský špionážny softvér Pegasus. Dodržiavanie zákona by však znemožňoval znefunkčnený dohľad nad SIS aj fakt, že v hre je množstvo ďalších podobných spywarov, ktorých by sa netýkal.
Vládna koalícia naďalej tvrdí, že nedisponuje špionážnym systémom Pegasus napriek tomu, že o jeho kúpe informovalo niekoľko nezávislých zdrojov. Ako prvý s informáciou prišiel minulý týždeň Denník N, ktorému ju potvrdili štyri zdroje z bezpečnostného prostredia.
Rôzni členovia vlády toto tvrdenie medzitým popreli. Okrem ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) ju v pondelok večer odmietol aj Robert Fico. Informáciu označil za „nonsens“.
„Žiadny Pegasus. Naopak, v prípade tohto „červíka“ musíme schváliť legislatívu, ktorá mu zabráni, pretože to by bol naozaj zásah do súkromia, keby takýto systém bol,“ povedal premiér.
Jeden zo zdrojov Denníka N pritom uviedol, že špionážny systém prešiel od septembra z testovacej fázy do plnej prevádzky. No podľa Fica už Slovenská informačná služba (SIS) a viaceré ministerstvá pripravujú legislatívu, aby sa podobný systém na Slovensku nedal získať.
Tento izraelský systém, ktorý je schopný monitorovať technologické zariadenia a mikrofóny, bol v minulosti zneužitý na špehovanie množstva prodemokratických lídrov, aktivistov a novinárov v rôznych krajinách vrátane Orbánovho Maďarska a Poľska pod vládou PiS.
Slovenská opozícia preto poukazuje nielen na túto hrozbu, ale spochybňuje aj efektívnosť legislatívy, ktorá by jej mala zabrániť.
Trhliny pripravovaného zákona
Poslanec Juraj Krúpa, ktorý v strane SaS pôsobí ako jej expert pre bezpečnostné otázky, tvrdí, že informáciu o nakúpe Pegasu dostal z viacerých zdrojov, ktoré sa na nej nezávisle zhodli. Správy v konzistentnom duchu obdržali aj médiá od svojich zdrojov.
Krúpa sa v slovenskej bezpečnostnej komunite pohybuje už dlhé roky. Je bývalým predsedom parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť a pred vstupom do strany pracoval na Stálej delegácii SR pri NATO či ministerstve obrany.
„Informácia, že by mala Ficova vláda takýto software, vzbudila záujem aj u viacerých zahraničných inštitúcií a médií. Nemá ich dôveru a panujú obavy, že by mohol byť vládou zneužívaný proti novinárom a opozičným politikom,“ povedal Krúpa pre EURACTIV Slovensko.
Pochybuje preto, že by Fico takéto informácie potvrdil a príde mu samozrejmé, že ich zapiera. V súvislosti s legislatívnymi opatreniami, na ktorých má vládny kabinet pracovať, nie sú opozičné strany PS a SaS principiálne proti, museli by však vidieť presné znenie opatrení.
Podľa člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS Martina Dubéciho (PS) je „určite potrebné“ prijať legislatívu, ktorá by nástroj ako Pegasus prísne regulovala. Nakoľko účinný by však avizovaný zákon bol, spochybňujú obaja opozičníci.
V prvom rade by bola problematická jeho vynútiteľnosť a kontrola nad tým, či sa naozaj dodržiava. Ako pre EURACTIV Slovensko uviedol Dubéci, v súčasnosti sú nástroje na kontrolu tajnej služby paralyzované. Preto nie je možné ani potvrdiť, či vláda o (ne)zaobstaraní systému hovorí pravdu.
Parlamentný výbor na kontrolu SIS nemá predsedu už od júna, kedy z tejto funkcie vláda odvolala exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS). Opozícia tak nevie zvolať výbor, kde by si mohli dať predvolať šéfa SIS Pavla Gašpara, aby im povedal, či taký systém majú. Výboru pre obranu a bezpečnosť zase predsedá jeho otec Tibor Gašpar (Smer-SD).
„Koalícia chce namiesto zavedenia funkčných mechanizmov na efektívny dohľad nad spravodajskými službami zaviesť zákon, ktorý zakáže Pegasus. No existujú aj iné systémy s podobnými schopnosťami,“ poznamenal Krúpa.
Európske mimovládky chcú zakázať Pegasus v celej Únii
Zákaz izraelského spywaru na Slovensku by nepomohol aj preto, že týmto a podobnými systémami disponujú aj rôzne ďalšie štáty. „Akým spôsobom sa proti nim brániť, takáto legislatíva taktiež nebude vedieť vyriešiť,“ dodal poslanec SaS.
O regulácii spywaru v EÚ sa búrlivo diskutuje už od roku 2021. Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre Pegasus v máji 2023 skonštatoval, že všetky členské štáty používajú jeden alebo aj viac spywarových systémov.
V takmer v rovnaký deň, ako sa otvorila téma izraelského spywaru na Slovensku, európske mimovládne organizácie vydali apel na jej zákaz. V ňom spoločne vyzvali eurokomisiu, aby zakázala „výrobu, vývoz, predaj, dovoz, akvizíciu, prevod, servis a používanie spywaru“ v EÚ. Organizácie okrem zákazu navrhli posilniť existujúce pravidlá.
Spyware je v EÚ regulovaný prostredníctvom Európskeho aktu o slobode médií (EMFA), smernice o ochrane osobných údajov a nariadenia o kontrole vývozu s dvojakým použitím. Organizácie však pripomínajú, že EMFA pred spywarom chráni nedostatočne.
K desiatkam signatárov výzvy sa zaradili Centrum pre demokraciu a technológie (CDT EU), Európska federácia novinárov a Wikimedia Europe.
Spojencom v tejto téme by sa im mohlo stať Poľsko, ktoré má so zneužitím systému skúsenosti z čias predošlej konzervatívnej vlády PiS. V súčasnosti aktívne vyšetruje zneužívanie spywaru a podniká konkrétne kroky na zabezpečenie zodpovednosti a odškodnenia obetí.
Varšava od januára 2025 preberie po Maďarsku rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. Ako informoval portál Euractiv, očakáva sa, že by krajina vtedy mohla využiť svoj vplyv a vyvinúť nátlak proti spywarom aj „v širšej škále“.