Generáli v Turecku údajne chystali vojenský prevrat

foto: tureckí generáli

Cieľom rozsiahlej konšpirácie, ktorá dostala prezývku Kladivo, malo byť oslabenie pozície súčasnej vlády a prevzatie kontroly nad krajinou. Podľa obvinení plánovalo vojenské vedenie dokonca bombové útoky na mešity v Istanbule a následne vyvolanie konfliktu s Gréckom, čím by sa krajina ocitla v chaose. Ten mal viesť k odstúpeniu vládnucej strany AKP s islamistickými koreňmi. Turecká armáda je totiž považovaná za strážcu sekularizmu v krajine. V roku 1997 už kampaň vedená armádou donútila k demisii historicky prvú vládu vedenú islamskou stranou. V období rokov 1960 až 1980 zároveň v Turecku došlo k trom vojenským prevratom. Viacerí analytici sa preto domnievajú, že vlna zatýkania armádneho vedenia a obvinenia z konšpirácie majú za cieľ znížiť moc armády.

Hoci v minulosti bolo zatýkanie v radoch armády nemysliteľné, v posledných časoch sa ich právomoc vplyvom demokratických reforiem zameraných na zabezpečenie si členstva v EÚ zmenšila. Prechod armády pod civilnú kontrolu je totiž kľúčovou podmienkou pre vstup krajiny do Európskej únie.

Už v roku 2009 schválil turecký parlament návrh zákona, ktorý umožnil civilným súdom v čase mieru rozhodovať o obvineniach voči členom ozbrojených síl, čo bolo dovtedy neprípustné. Legislatívna zmena bola opäť jednou z podmienok vstupu Turecka do EÚ.

Boj o moc v krajine?

Tento týždeň sa v Turecku začal už druhý proces v súvislosti s podozrením prípravy štátneho prevratu. Prvý krát sa tak stalo v decembri minulého roka, kedy pred súdom skončilo až 200 dôstojníkov. Napriek tomu, že polícia musela neskôr priznať, že dôkazy na dôstojníkov nastrčili, k ich prepusteniu doposiaľ neprišlo.

Politický analytik a turecký brigádny generál vo výslužbe Haldun Solmazturk tvrdí, že celý prípad je honom na čarodejnice. „Jeho cieľom je vláda jednej strany. Demokracia sa im nepozdáva,“ hovorí Solmazturk a dodáva: „Keď sa im podarí eliminiovať armádu, nebude tu žiadnej inej sily, ktorá by mohla vystúpiť proti ich vláde jednej strany, režimu jednej strany,“ cituje jeho slová nemecký Deutsche Welle.

Naopak, zástupca šéfredaktora tureckého denníka Taraf, Yasemin Congar, sa domnieva, že súd povedie k väčšej demokracie a zníženiu korupcie. „Ide v princípe najmä o vykopanie špiny v štáte a odhalenie všetkých týchto tajných inštitúcií a tajných organizácií, ktoré údajne stoja za mnohými zločinmi v tejto krajine,“ uvádza Deutsche Welle.

Na protest proti vyšetrovaniu podalo minulý mesiac najvyššie vojenské velenie v Turecku, vrátane šéfa tamojších ozbrojených síl Isika Kosanera, rezignáciu. Analytici však predpokladajú, že tento krok ešte zvýši kontrolu vlády nad armádou. Turecký prezident Abdullah Gul už stihol za Kosanera vymenovať nového šéfa.

Kosaner a ďalší vrchní velitelia ohlásili svoju demisiu len niekoľko hodín predtým ako súd obvinil 22 podozrivých z vedenia internetovej kampane za cieľom podryť postavenie vlády.

Boj o moc v krajine a zvýšené napätie medzi vládnucou AKP a armádou však môže mať aj neželané následky.

Solmazturk upozorňuje, že skutočnosť, že za mrežami v Turecku už skončilo približne desať percent najvyššieho vedenia armády, môže mať negatívny vplyv na schopnosť krajiny čeliť vojenským výzvam. „Na morálku a schopnosť nasadenia to už má škodlivý efekt, o tom nie je pochýb,“ cituje jeho slová BBC. V súčasnosti pritom Turecko čelí narastajúcim nepokojom nielen na hraniciach so Sýriou, ale aj zvýšenej intenzite stretov s kurdskou rebelskou skupinou PKK.

Digitálny puč

Podľa obvinení sa príprava na puči začala už v roku 2003. Polícia údajne najnovšie našla nové dôkazy – vrátane písomných dokumentov, video nahrávok a digitálneho materiálu na flash disku – ktoré dokonca hovoria o plánoch armády v prípade, že by chystaný puč nevyšiel. Hoci vyšetrovanie trvá už štyri roky, doposiaľ nebol prepustený ani jeden z obvinených.

Dokumenty zadržala polícia vo februári tohto roku v dome plukovníka Hakana Büyüka, člena spravodajskej služby tureckých ozbrojených síl. Jeho právnik však tvrdí, že CD nahrávky, ktoré tvoria veľkú časť dôkazov, boli pripravené len deň pred domovou prehliadkou.

Istanbulský súd napokon proces proti 28 vysokopostaveným vojenským predstaviteľom tento týždeň odročil z dôvodu, že obhajoba sa odvolala na nedostatok objektivity a nezávislosti súdu. Medzi obvinenými je aj generál Bilgin Balanli, ktorého zatkli pred troma mesiacmi. Ide o najvyššie postaveného člena armády, ktorý sa kedy ocitol pred súdom. Podľa predpokladov sa mal stať veliteľom vzdušných síl Turecka.