Generálny tajomník OSN: Zúfalstvo v záchytných zariadeniach v Líbyi je obrovské

Generálny tajomník OSN António Guterres v Líbyi. [@antonioguterres Twitter]

Záchytné zariadenia v Líbyi pre migrantov zadržaných na ceste do Európy prirovnávajú k peklu. Ľudia sú tu vystavení mučeniu, sexuálnemu násiliu aj obchodovaniu s ľuďmi.

Generálny tajomník Organizácie spojených národov Antonio Guterres tento týždeň navštívil detenčné zariadenie Zara v Líbyi, ktoré slúži na zadržiavanie migrantov, ktorých európske autority zachytili na ceste cez Stredozemné more do Európy a následne vrátili do Afriky.

„Úroveň utrpenia a zúfalstvo, ktoré som v tábore našiel sa ma veľmi dotklo a šokovalo,“ vyhlásil Guterres. „Nie je to iba zodpovednosť Líbye, ale celej medzinárodnej komunity,“ dodal.

Spolupráca Únie s Líbyou priniesla zníženie počtu migrantov, ktorí do Európy prichádzajú zo severnej Afriky a zo stredného východu, v porovnaní s rokom 2015, kedy vrcholila najväčšia migračná vlna od konca Druhej svetovej vojny.

Za zvýšený počet nedobrovoľných návratov migrantov do Afriky môže v uplynulom roku hlavne politika novej talianskej vlády. Talianske lode alebo lode líbyjskej pobrežnej stráže migrantov zachytávajú ešte pred príchodom do destinácie a odvážajú do chaosom zmietanej severoafrickej krajiny, kde končia v detenčných zariadeniach ako je Zara. Tu sú vystavení obchodovaniu s ľuďmi,  únosom, mučeniu a sexuálnemu násiliu. Situáciu v táboroch dlhodobo kritizuje OSN aj mimovládne organizácie.

Chýbajú základné životné potreby

Migrant sa v tábore môže ocitnúť aj v dôsledku razií, zadržania na kontrolných stanovištiach pred odchodom do Európy, alebo náhodne na ulici. Objavili sa prípady, kedy ľudia boli jednoducho vytiahnutí z taxíkov stojacich na semaforoch.

Správy od ľudí, ktorí sa v táboroch ocitli hovoria o „pekle“. Autority nerešpektujú ich základné ľudské práva, obyvatelia často nemajú kontakt s vonkajším svetom a nemôžu blízkym ani oznámiť, že žijú. Izby, v ktorých žijú sú slabo zariadené, bez okien, ľudia zdieľajú postele aj príbory, čo spôsobuje šírenie chorôb, ktoré ešte urýchľuje chýbajúca zdravotná starostlivosť, personál aj lieky.

Od momentu, kedy obyvatelia do tábora prídu, nie je jasné ako dlho ostanú. Minulý október sa objavil prípad 28-ročného Somálčana, ktorý sa po deväťmesačnom čakaní rozhodol vziať si život.

Aktivisti Úniu vyzývajú, aby riešenie problému nenechávalo na Tripolis.

„V situácií, v ktorej sa nachádzame by bolo veľmi zložité tvrdiť, že vylodenie v Líbyi sa rovná vylodeniu v bezpečnej krajine,“ skonštatoval Guterres.

Guterres apeloval na medzinárodnú komunitu, aby sa snažila lepšie pochopiť potrebu rešpektovania k medzinárodného utečeneckého práva. Migračnú otázku je podľa neho nutné riešiť cestou, ktorá vedie k obrane záujmov štátu, ale pri rešpekte k ľudským právam.