Hongkonskí demonštranti nechcú, aby ich vláda vydávala osoby do Číny

Protesty 12. júna 2019. [EPA-EFE/Jerome Favre]

Európska únia už protestujúcim vyjadrila podporu a je rovnako znepokojená návrhom zákona o extradícii, ktorý by mal vplyv na všetkých obyvateľov Honkongu, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Protesty majú pokračovať aj cez víkend.

Hongkonský parlament zostal vo štvrtok (13. júna) zatvorený po tom, čo opäť odložili hlasovanie o kontroverznom zákone o extradícii, ktorý by povolil vydávanie osôb podozrivých zo spáchania trestného činu akejkoľvek štátnej príslušnosti do krajín, s ktorými Hongkong nemá uzavretú dohodu, vrátane Číny.

Šéfka hongkonskej exekutívy Carrie Lamová navrhuje túto legislatívnu úpravu, aby sa vyplnili existujúce právne medzery a mesto prestalo byť útočiskom pre utečencov pred zákonom.

Návrh zákona však vyvolal v Hongkongu odpor širokého spektra skupín i následné masové protesty, ktoré v stredu (12. júna) prerástli do násilností. Tisíce ľudí sa zhromaždili pred parlamentom a snažili sa zabrániť jeho zasadnutiu, na ktorom sa malo rozhodovať o predmetnom zákone. Nasledovali násilné strety demonštrantov a polície. Podľa informácií záchranárov sa pri zrážkach zranilo 79 ľudí, príše agentúra AFP.

Návrh kontroverzného zákona podľa kritikov narúša občianske slobody na autonómnom území Hongkongu.

Prodemokratická organizácia Občiansky front pre ľudské práva – neoficiálny organizátor protestov – v stredu (12. júna) večer oznámila, že protesty budú trvať, až kým vláda sporný zákon nestiahne. Avizované boli aj ďalšie víkendové demonštrácie a pondelkový štrajk.

Znepokojenie vyjadrili aj obchodné, právne, ľudskoprávne a novinárske organizácie s tým, že navrhované zmeny poškodia povesť Hongkongu v oblasti právnej nezávislosti. Podľa kritikov nie je justičný systém v Číne nezávislý a nezodpovedá medzinárodným štandardom.

Exekutíva Honkongu sa bráni, že práva všetkých súdených osôb, ktoré by mohli byť vydané do iných krajín, vrátane Číny, sa budú aj naďalej uplatňovať. Súdy však tieto práva zaručiť nedokážu, nakoľko v tomto smere kompetencie nemajú, tvrdia reprezentanti demonštrantov.

Opakovanie roku 2014?

Demonštrácie odštartovali v nedeľu (9. júna) a žiadali okamžité zrušenie navrhovaného zákona, minimálne posunutie termínu rozhodovania o ňom. Ani dva milióny demonštrantov najprv vládu, v ktorej má pro-čínska frakcia väčšinu, nepresvedčili a v prerokúvaní chcela pokračovať. Napokon však ustúpila a diskutovať má až budúci týždeň.

Terajšie demonštrácie predstavujú najväčšie protesty od roku 2014, kedy počas takmer štyroch mesiacov prebehla „Dáždniková revolúcia“. Tá reagovala na navrhovanú zmenu volebného zákona, ktorá mala umožniť členom Čínskej komunistickej strany predbežne hodnotiť preskúmanie kandidátov na lídra Hongkongu. Vtedajšie násilné policajné zásahy poškodili povesť jednej z najnestrannejších a najefektívnejších bezpečnostných inštitúcií v Ázii. Protesty navyše skončili bez akýchkoľvek politických ústupkov od vlády.

Huawei a V4: Slovenskí politici sa témy nechytajú, jasnejšie záujmy má Praha, Budapešť aj Varšava

Kým Slovensko čaká na spoločný postup Únie, zvyšná trojica Vyšehradu má dôvody na vyhradenejšie postoje: Maďari majú najväčšie logistické centrum spoločnosti mimo Číny, Česi Zemana, ale aj svetovo uznávaných kyberšpecialistov a Poliaci najmä silné partnerstvo s Washingtonom.

Suverénny Hongkong je v správe Číny od roku 1997, no sľúbená autonómia mala umožniť demokratickú vládu i zákony. Obyvateľom tzv. Špeciálneho administratívneho regiónu Čínskej ľudovej republiky však stále vládne Pekingom vybraný líder, od roku 2017 je to Carrie Lamová.

Znepokojený Brusel aj Washington

Európska únia vo štvrtok (13. júna) zverejnila stanovisko, v ktorom vyzýva Hongkong, aby rešpektoval práva protestujúcich. Únia vyhlásila, že zdieľa obavy občanov Hongkongu v súvislosti s navrhovaným zákonom o extradícii a s tým, čo by jeho prijatie pre budúcnosť vlády mesta znamenalo.

„V uplynulých dňoch uplatnil hongkonský ľud svoje základné práva zhromažďovať sa, ako aj slobodne a pokojne vyjadriť svoj názor. Tieto práva je nutné rešpektovať. Všetky strany by mali postupovať zdržanlivo; je nutné vyvarovať sa násilia a eskalačných reakcií,“ uvádza sa vo vyhlásení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Čo čakať od rastúceho čínskeho vplyvu na Balkáne?

Peking naďalej zvyšuje svoj vplyv na Balkáne, no porovnávanie s Ruskom nie je na mieste. Čínsky vplyv sa od toho ruského líši v motivácii aj v nástrojoch, ktoré na svoje šírenie používa, píše MATEJ ŠIMALČÍK. 

Washington je rovnako znepokojený. Dvaja senátori Ted Cruz a Ed Markey predstavili dodatok k legislatíve z roku 1992 o spolupráci medzi Spojenými štátmi a Honkongom s osobitnými obchodnými a ekonomickými výhodami. Minister zahraničných vecí USA by mal podľa nich zhodnotil, ako Peking „zneužíva Hongkong na obchádzanie amerických zákonov“.

Rovnako ako Brusel, aj Washington sa na navrhovaný zákon o extradícii pozerá skepticky a je znepokojený aj pre postavenie vlasných občanov, ktoré by vyhosťovanie mohlo v budúcnosti zasiahnuť.

Varoufakis: Predstava, že Číňania nás budú sledovať, je smiešna. Kto odpočúval Merkelovú?

Napriek upozorneniam Komisie, členských štátov, ich diplomatov a spravodajských služieb pred zvýšenou hrozbu čínskej špionáže prostredníctvom rôznych kanálov vrátane si bývalý grécky minister financií myslí, že Európska únia by mala Čínu prestať démonizovať.

Peking označil masové protesty v Hongkongu za „výtržnosti“ a dodal, že podporuje postoj tamojšej vlády, ktorá sa s touto situáciou vyrovnáva v súlade so zákonmi.

„To, čo sa udialo vo štvrti Admiralty (nachádzajúcej sa v blízkosti vládnych budov), nebolo umierneným zhromaždením, ale išlo o nepokoje,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.