Iracké voľby: Únia oceňuje, že nový parlament bude tvoriť štvrtina žien

V irackých parlamentných voľbách volilo 44,5 percenta voličov. [Twitter/@IraqiGovt]

Viac ako 24 miliónov registrovaných voličov sa malo možnosť 12. mája zúčastniť parlamentných volieb v Iraku. Prvé voľby po porážke teroristickej organizácie ISIS však poznačila menej ako polovičná voličská účasť.

Takmer 7 000 kandidátov v 18 guberniách sa uchádzalo o kreslo v 328-člennom parlamente. K volebným urnám sa nakoniec dostavilo len čosi vyše 44,5 percenta Iračanov.

Iračania sa rozhodovali medzi niekoľkými stranami, pričom to najväčšie delenie sa dialo na nábožensko-národnostnej línii, teda medzi sunitskými, šiítskymi a kurdskými stranami. Otáznikom bolo najmä to, či si šiítska vláda, ktorá získala popularitu aj bojom proti teroristickej organizácii ISIS, upevní doterajšiu moc v krajine.

Hoci oficiálne výsledky budú vyhlásené až v priebehu dneška (14. mája), podľa predbežných odhadov by si mal prvenstvo zabezpečiť doterajší premiér Haider al-Abadi.

Premiérom by mal byť opäť al-Abadi

Štvrté všeobecné voľby od pádu diktátu Saddáma Husseina mali až 24 milióna oprávnených voličov, z čoho boli až tri milióny prvovoliči. Volebné urny však mnohých neprilákali.

Dôvodom nízkej účasti mali byť podľa pozorovateľov najmä bezpečnosť, zákazy vychádzania na mnohých miestach v krajine, ale aj nezrovnalosti v novom, elektronickom volebnom systéme. Mnohí Iračania však voliť neprišli aj pre frustráciu z politickej scény a pretrvávajúcej korupcie.

Dôležité otázky, ktoré voľby riešili, sa okrem bezpečnosti týkali aj podpory Západu a spolupráce s Iránom.

Úradujúci premiér al-Abadi, ktorý prevzal vládnu moc v roku 2014, čelil v sobotu (12. mája) tvrdej konkurencii, najmä vďaka kandidátom s užšími väzbami na Irán, vrátane jeho predchodcov Núrího Málikího a bývalého ministra dopravy Hadiho al-Amiria.

Šiíta a líder islamskej strany Dawa al-Abadi v ostatnom období presadzoval voči Iránu neutrálnejší postoj, a to najmä kvôli treniciam okolo nukleárnej dohody so Spojenými štátmi.

V kurdských oblastiach na severe Iraku išlo o prvý plebiscit po referende v septembri 2017. Kurdi vtedy odhlasovali samostatnosť vlastnej autonómie. Výsledky referenda však neuznal ani Baghdad, ani Európska únia, či ďalšie svetové mocnosti.

Kurdský región bol niekoľko mesiacov podrobený sankciám, medzinárodné letiská v autonómnej oblasti boli uzavreté a Bagdad agresívne s Erbilom, hlavným mestom Kurdskej regionálnej vlády, diskutoval o rozpočte. Najvýznamnejšie kurdské strany, Kurdská demokratická strana a Patriotická únia Kurdistanu, sa navyše nepohodli pri riešení situácie autonómie a podľa všetkého stratia v národnom parlamente ďalšie kreslá.

Kurdi v referende potvrdili záujem o vlastný štát, neakceptoval by ho ale nikto iný

Brusel delenie Iraku odmieta, na podobný prípad referenda v Katalánsku sa ale pozerá inak.

Únia oceňuje ženské zastúpenie

Štvrtina parlamentných kresiel v Iraku po sobotňajšej voľbe patrí ale ženským kandidátkam, čo potešilo najmä EÚ.

Európska komisia ešte počas volebného dňa vydala k voľbám vyhlásenie prostredníctvom svojej delegácie v krajine. Ocenila práve počet žien-kandidátok, ktoré sa rozhodli zabojovať o hlasy Iračanov. Rovnako však vyjadrila znepokojenie nad anti-kampaňou voči niektorým kandidátkam, ktoré sa pred voľbami potykali najmä s ohováraním.

Únia pripravila novú stratégiu pre Irak, základom má byť územná celistvosť

Európska stratégia pre Irak potvrdzuje doterajšie záväzky, krajinu však vidí územne jednotnú a čaká na posilňovanie národnej identity. Únia tak jasne dáva najavo svoj postoj k snahám Kurdistanu o osamostatnenie.

„EÚ vyzýva iracké orgány, aby podnikli všetky potrebné kroky na okamžité zastavenie týchto kampaní a preskúmali ich prostredníctvom vhodných mechanizmov a postupov,“ uvádza sa vo vyhládení Delegácie EÚ v Iraku.

Veľvyslanec Únie v Iraku Ramon Blecua počas volebného dňa navštívil aj niekoľko volebných miestností, pričom ocenil pomerne pokojný priebeh plebiscitu. Na sociálnej sieti napísal, že EÚ ostáva na strane Iraku „nie z filantropistických pohnútok“, ale preto, že „bezpečnosť Európy začína v Iraku“.

„Vaša bezpečnosť je našou bezpečnosťou,“ napísal Blecua.

Hovorkyňa šéfky európskej diplomacie v stanovisku pre média označila sobotňajšie iracké voľby za kľúčový krok v rekonštrukcii krajiny. Vo všeobecnosti je podľa Maji Kocijancicovej Únia s priebehom volieb spokojná.

„Napriek niektorým poľutovaniahodným izolovaným hláseniam o násilných udalostiach, práca irackých bezpečnostných síl a volebných orgánov viedla k usporiadanému hlasovaniu, ktoré umožnilo irackému ľudu uplatniť svoje demokratické práva v mieri a bezpečnosti,“ uviedla Kocijancicová.