Je to táranie pri chlebíčkoch: Babiš pretlačil rekordne nízky rozpočet na predsedníctvo v Rade EÚ

Český premiér Andrej Babiš (ANO). [EPA-EFE/Martin Divisek]

Predsedníctvo v Rade EÚ v druhej polovici roku 2022 bude Česko stáť 50 miliónov eur. Schválený rozpočet je nižší ako ten, ktoré malo v roku 2016 k dispozícii Slovensko. Podľa niektorých ministerstiev je tak malý, že by Česko malo zvážiť, či predsedníctvo neprenechá inej krajine.

Česká republika pomaly zahajuje prípravy na svoje druhé predsedníctvo v Rade EÚ. Výdaje, ktoré sa s ním spájajú sa premiér Andrej Babiša tentokrát rozhodol zoškrtať na minimum.

Jeho kabinet na pondelkovom rokovaní (14. októbra) schválil zastropovanie rozpočtu predsedníctva na sumu 1,2 miliardy korún (50 miliónov eur). Ak by táto suma bola konečná, Česko bude mať na predsedníctvo značne menej peňazí, ako ostatné predsednícke krajiny v minulosti vrátane Slovenska.

Rozpočet pritom už pred schválením kritizovali takmer všetky tamojšie ministerstvá, vrátane rezortov, ktoré vedú nominanti Babišovho hnutia ANO. Diplomati varujú, že krajina nemôže  predsedníctvo zvládnuť s takým nízkym počtom ľudí, ako navrhuje vláda.

Chlebíčky bez prínosu

O tlaku na úspory v predsedníctve sa v Česku hovorí už niekoľko mesiacov. Český DeníkN v marci tohto roku dokonca špekuloval o tom, že sa predseda vlády chce vzdať predsedníctva v Rade EÚ. Babiš priznal, že predsedníctvo podľa neho stojí veľa peňazí, no odmietol, že by Česko nebolo predsedajúcou krajinou. Ako ale pre noviny uviedol jeden z členov jeho kabinetu, Babiš mal celú akciu označiť za „táranie (žvanírnu) s chlebíčkami“, v ktorej nevidí prínos.

Obdobie, kedy môžu predsedať Rade EÚ je pre väčšinu – a obzvlášť tých menších – krajín prestížnou udalosťou. Ministri počas šiestich mesiacov vedú rokovania ich rezortných kolegov z celej Únie, pričom majú možnosť určovať agendu EÚ. Vďaka organizácii summitov únijných lídrov sa krajina načas navyše stáva centrom európskeho rozhodovania.

Že to tak nevníma český premiér ale potvrdil návrh rozpočtu, ktorý predložil na rokovanie vlády. Babiš sa kvôli tomu dostal do sporu so šéfom českej diplomacie Tomášom Petříčkom. Minister nominovaný sociálnymi demokratmi (ČSSD) 50-miliónový balík označil za príliš nízky. „Môžem porovnať, s akými rozpočtami pracovali podobne veľké krajiny. Pohybujeme sa v trochu väčších čiastkach. Pán premiér navrhuje strop 50 miliónov eur, niekoľko krajín malo rozpočet okolo 70 miliónov eur (1,8 miliardy korún),“ povedal minister.

K jeho kritike sa pridal aj šéf sociálnych demokratov a minister vnútra Jan Hamáček. Ten tvrdí, že s takým rozpočtom nedokáže zabezpečiť bezpečnosť akcií, ktoré sa s predsedníctvom spájajú. Podľa českých médií pritom vláda počíta s jedným summitom európskych lídrov, dvadsiatimi schôdzkami na ministerskej úrovni a ďalšími 380 neformálnymi pracovnými rokovaniami.

Radšej to nechajme niekomu inému

Tŕňom v oku ministerstiev je ale hlavne navrhovaný počet úradníkov, ktorí sa majú postarať o predsedníctvo.

Dnes Česko na stálom zastúpení pri EÚ zastupuje 98 ľudí. Podľa schváleného materiálu ich doplní ďalších 58 diplomatov – predsedníctvo tak bude ležať na pleciach 156 ľudí. Menej úradníkov na „riadenie Únie“ v posledných rokoch nevyčlenila žiadna krajina. Viac ich mala dokonca aj Malta, najmenší člen dvadsaťosmičky.

„Ak budeme mať k dispozícii menej ako 200 ľudí, tak by sme predsedníctvo robiť nevedeli, alebo by sme ho robili zle. To hovorím so všetkou vážnosťou,“ nesúhlasí podľa českých Hospodářskych novín ani šéf českého stáleho zastúpenia v Bruseli Jakub Dürr.

České úrady podľa webu iROZHLAS.cz pritom pôvodne požadovali zhruba 600 nových miest. Babiš ale volanie po zvýšení kapacít nevypočul a vláda škrtala požadované počty naprieč ministerstvami. Zaujímavé je, že tento krok verejne nekritizovali len zástupcovia koaličnej ČSSD, ale aj nominanti ANO, vrátane ministerstva životného prostredia, ktoré vedie jeden z najlojálnejších Babišových ľudí Richard Brabec. Ministerstvo vo svojich pripomienkach tvrdí, že navrhované počty neumožnia kvalitný výkon predsedníctva a dokonca naznačilo, že by ho Česko malo prenechať inej krajine.

„V prípade druhej možnosti (úspory financií – pozn. red.) by mal materiál riešiť odovzdanie agendy Francúzsku, Švédsku či iným krajinám,“ cituje pripomienky rezortu i ROZHLAS.

Ani analýza, ani metodika

Česko Rade EÚ už raz predsedalo – v prvej polovici roku 2009. Išlo o jedno z posledných predsedníctiev predtým, ako do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva, ktorá zaviedla novú voľbu šéfa Európskej rady. Dovtedy sa ním automaticky stával šéf exekutívy krajiny predsedajúcej v Rade EÚ, v prípade Česka teda premiér Mirek Topolánek (ODS). Jeho vláda pred desiatimi rokmi na predsedníctvo vynaložila viac ako trojnásobok toho, čo Praha plánuje teraz – takmer štyri miliardy korún.

https://twitter.com/TomZdechovsky/status/1183772519318413312

Podľa Babiša bolo prvé české predsedníctvo predražené. Pripomína pritom aféru nadhodnoteného tendra za viac ako 500 miliónov korún pre firmu Promopro, ktorá mala aj súdnu dohru. Líder hnutia ANO chce ušetriť napríklad presunutím niektorých neformálnych zasadnutí, ktoré sa bežne konajú v predsedajúcej krajine, do Bruselu. Úsporné opatrenia sa však okrem investičných nákladov predovšetkým budú týkať práve personálu.

Podľa českých Hospodářskych novín však hlavným problémom je, že Babiš k sume 50 miliónov eur nedospel žiadnou analýzou. „Proste len oznámil, že viac prostriedkov nedá,“ píše na základe vyjadrení zdrojov zo štátnej správy. Rovnako tak podľa ministerstva financií neexistuje metodika na určenie počtu potrebného personálu.

Bývalý šéf diplomacie a dnešný minister kultúry Lubomír Zaorálek si myslí, že Česko prichádza o príležitosť. „Malo by to byť dôstojné, svet sa o krajine môže viac dozvedieť. Skypom sa takáto akcia neda organizovať,“ povedal po hlasovaní vlády Zaorálek.

Menej ako Slovensko

Ak by bol schválený rozpočet konečný, Česko by predsedníctvo stálo dokonca menej peňazí ako Slovensko, ktoré Rade EÚ predsedalo v roku 2016. Cenovka slovenského predsedníctva sa odhaduje na 70 miliónov eur.

Podľa stále „živej“ neoficíálnej stránky sk16.eu naviac peňazí išlo na platy expertov, diplomatov a úradníkov, ktorí zabezpečovali prípravy a neskôr výkon predsedníctva.

Išlo pritom o doposiaľ najskromnejší rozpočet zo všetkých krajín Vyšehradskej skupiny. Poľsko predsedníctvo vyšlo 116 miliónov eur, Maďarsko 81 miliónov eur. Podobnú sumu ako Slovensko do predsedníctva investovalo aj Estónsko.

Slovensko zároveň zamestnávalo takmer dvojnásobný počet zamestnancov, ako teraz plánuje Babiš. Rezort diplomacie na šesťmesačné obdobie svoje rady posilnil o 76 nových zamestnancov. Celkovo rozpočet predsedníctva financoval 374 zamestnancov.