Líbya: USA varujú, EÚ žiada „dialóg“

Po tom ako sa nepokoje v druhom najväčšom meste Líbye Benghází vymkli spod kontroly a vyžiadali si životy mnohých demonštrantov, rozšírili sa v nedeľu nepokoje aj do hlavného mesta Tripolis. Ulicami sa ozývali zvuky výstrelov a polícia nasadila proti protestujúcim slzný plyn.

Organizácia Human Rights Watch, s odvolaním na zdroje v nemocniciach, informovala, že obetí je najmenej 233.

V centre nepokojov, v meste Benghází, vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí, ktorí žiadali odstúpenie dlhoročného vodcu. Nasadené boli tanky, delostrelectvo, ostreľovači a údajne aj zahraniční žoldnieri. Podľa výpovedí obyvateľov mesta sa niektorí vojaci pridali k demonštrantom v boji proti Kaddáfiho elitným jednotkám.

Kaddáfiho syn: Budeme bojovať do poslednej guľky

Špekulácie o tom, že Muammar Kaddáfi ušiel z krajiny poprel mladší syn líbyjského vodcu Sajf Islám v asi polhodinovom prejave, ktorý odvysielala v priamom prenose štátna televízia.

Uviedol, že jeho otec má podporu armády a bude bojovať „do poslednej minúty, do poslednej guľky.“

Tiež vyhlásil, že na strane jeho otca sú státisíce Líbyjčanov: „Desaťtisíce smerujú práve teraz do Tripolisu, aby chránili svojho vodcu.“

„Nie sme Tunisko ani Egypt,“ zopakoval viackrát Kaddáfího syn narážajúc na úspešné povstania, ktoré v prvých dvoch mesiacoch tohto roka zvrhli dlhoročné režimy u susedov.
Pripustil, že armáda urobila chyby počas protestov, pretože nie je vyškolená na zaobchádzanie s demonštrantmi a vojaci sú pod veľkým tlakom, no zároveň zdôraznil, že počet mŕtvych zahraničné médiá preháňajú. Uviedol, že od začiatku nepokojov 15. februára zahynulo 14 ľudí.

Kaddáfí však sľúbil prijať nové liberálne zákony a uskutočniť „historické“ zmeny. Stať by sa tak malo už dnes popoludní na zasadnutí parlamentu. Avizoval, že režim je ochotný zrušiť niektoré obmedzenia a začne rokovania o ústave. Ponúkol zmeniť celý rad zákonov vrátane tých, ktoré sa týkajú médií a trestného zákonníka.

Sajf Islám Kaddáfí ďalej ponúkol opozícii začatie dialógu o demokratických reformách, aby sa zabránilo „rozpadu Líbye a občianskej vojne“.
Líbya, na rozdiel od Egypta a Tuniska, je zložená z kmeňov, ktoré v prípade absencie ústredných orgánov začnú medzi sebou bojovať.
Masívne ľudové protesty po vzore Egypta a Tuniska prebiehajú v súčasnosti okrem Líbye aj v Jemene a Bahrajne. Protivládne demonštrácie menšieho rozsahu sa konali v Alžírsku, Iraku a Jordánsku.

Reakcia USA

Americké ministerstvo zahraničia včera odsúdilo použitie smrtiacich zbraní proti demonštrantom a signalizovalo, že ak vláda nebude venovať pozornosť varovaniam a rešpektovať práva občanov, môže čeliť dôsledkom.

„Zvažujeme všetky príslušné kroky,“ uviedol predstaviteľ z Washingtonu, avšak bližšie to nešpecifikoval.

Reakcia EÚ

Vysoká predstaviteľka EÚ Catherine Ashton v nedeľu vyhlásila: „Odsudzujeme represie proti pokojným demonštrantom a ľutujeme násilie a smrť civilistov.“

„Legitímne ašpirácie a požiadavky ľudí na reformy sa musia riešiť otvoreným a zmysluplným dialógom,“ uviedla Ashton k stanovisku po stretnutí s ministrami zahraničia členských krajín.

Zároveň vyzvala úrady, aby okamžite sprístupnili zablokovaný internet a mobilnú sieť a dovolili médiám v krajine slobodne pracovať.

Obavy z imigrácie

Veľvyslanec Maďarska v Líbyi, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, bol v štvrtok informovaný, že v prípade ak EÚ bude „zasahovať“ do vnútorných záležitostí krajiny a naďalej podporovať protesty v severoafrickej krajine, Tripolis zastaví spoluprácu v boji proti ilegálnej migrácii do Európy.

„Európska únia takéto počínanie čo najostrejšie odsudzuje,“ reagoval včera podvečer v Bruseli šéf maďarskej diplomacie János Martonyi na tieto správy.

Líbya sa aj v minulosti vyhrážala prerušením spolupráce s Úniou v tejto oblasti a podmienila ju napríklad zaplatením piatich miliárd eur ročne.

Desaťtisíce nelegálnych migrantov sa každoročne snažia dostať zo severného pobrežia Tuniska a Líbye na talianske ostrovy.

Taliansky minister zahraničia Franco Frattini sa vyjadril, že jeho krajina, ktorá má v Líbyi široké obchodné záujmy, predovšetkým v sektore energetiky, je vývojom znepokojená.

„Veľmi pozorne celú situáciu sledujeme. Ako viete, Taliansko je najbližší sused Tuniska aj Líbye, takže sme ohlasmi o migračnej situácii v južnej časti Stredomoria extrémne znepokojení,“ povedal Frattini.

Na pomoc talianskym úradom zvládnuť príliv emigrantov z Afriky bola včera (20.2.) oficiálne spustená nová misia FRONTEX s názvom „Hermes.“

Na juhu Talianska budú rozmiestnení experti zo zúčastnených členských krajín, ktorých úlohou bude pomáhať pri vypočúvaní migrantov. Taliani dostanú aj vzdušnú a námornú podporu pre kontrolu hraníc. Podľa potrieb môžu byť ľudské i technické zdroje v budúcnosti navýšené. Misiu doplní spolupráca s tuniskými úradmi, núdzová finančná pomoc a pomoc z Europolu.

Cena ropy opäť stúpla

Líbya je hlavným producentom a vývozcom fosílnych palív. Má overené zásoby ropy v objeme 46,42 miliárd barelov a zásoby zemného plynu v objeme 1,549 miliárd m3. Denne vyváža asi 1 milión barelov čierneho zlata. V krajine majú veľké ekonomické záujmy a investície britský BP, talianska spoločnosť ENI, americký Exxon Mobil a ďalšie.

Z obáv, že násilné protesty môžu spôsobiť prerušenie dodávok ropy z krajiny už ráno stúpla aj cena tejto komodity na trhoch.

Prebiehajúca Rada ministrov najmä o situácii v arabskom svete

Na pozadí neutíchajúcich občianskych protestov v arabských krajinách sa včera v Bruseli zišli ministri zahraničných vecí EÚ na zasadnutí Rady pre všeobecné otázky a Rady pre zahraničné vzťahy. Zasadnutie dnes pokračuje.

Ministri sú vzhľadom na meniacu sa situáciu v Bahrajne, Jemene a Líbyi nútení diskutovať aj o záležitostiach, s ktorými pôvodný program nerátal. Na agende je tak otvorenie finančnej pomoci pre Egypt a Tunisko, parametre prechodu k demokratickému zriadeniu, ktoré by bola ochotná únia pomôcť financovať, či aktuálny stav prevažne tuniských utečencov v Taliansku.

Rada takisto prijme závery, týkajúce sa správy o ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej kohézii v únii, ktorú nedávno odprezentovala Európska komisia .

Pozície

Organizácia UN Watch vyzvala občanov, aby prinútili politikov k jasnému odmietnutiu násilia v Líbyi. V stanovisku sa píše: „Proti davu bolo použité delostrelectvo i bojové vrtuľníky. Zločinci vyzbrojení kladivami a mečmi útočili na rodiny v ich vlastných domovoch. Ženy a deti z mesta Benghází sa im snažili uniknúť skokom z mosta.“

„Na rozdiel od situácie v Egypte a Bahrajne, neexistujú v Líbyi žiadne informácie v televízii, žiadni reportéri, žiaden internet a len obmedzené telefónne spojenie. Režim sa snaží pred svetom zakryť svoje zločiny, aby sa vyhol medzinárodnému tlaku…Mlčanie svetových mocností je ohlušujúce. Nemôžeme dovoliť pokračovanie tohto masakru,“ píše sa vo vyhlásení.

Slovenský minister zahraničia Mikuláš Dzurinda novinárom v Bruseli povedal: „Sme znepokojení narastajúcim počtom ľudí, ktorí prišli o život. Podobne ako v Egypte, aj teraz pracuje slovenská ambasáda v Líbyi v krízovom režime, máme na to približne 25 ľudí.“

Zatiaľ ale o vyslaní špeciálneho dopravného lietadla pre svojich občanov, podobne ako v prípade Egypta, neuvažuje.

„Myslím si, že ani Európska únia, ani ostatný demokratický svet sa nenechajú vydierať, keď ide o základné hodnoty právo vyjadriť svoj názor a slobodne sa zhromažďovať. Únia sa bude správať transparentne, principiálne a vždy bude stáť na strane slobody a práva ľudí kdekoľvek na svete slobodne sa rozhodnúť o svojej budúcnosti,“ reagoval na kroky režimu Kaddáfího Dzurinda, ktorý si skôr myslí, že líbyjská vláda dlhodobo neustojí tlak protestujúcich.“

Britský minister zahraničných vecí William Hague v nedeľu v telefonickom rozhovore so synom líbyjského vodcu apeloval na Tripolis, aby začal dialóg s protivládnymi demonštrantami a zaviedol politické reformy. Sajf Islámovi Kaddáfimu povedal, že násilie proti účastníkom protestných akcií je neakceptovateľné a vyslúži si kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva.

„[Hague] vyjadril zdesenie nad správami o vysokom počte ľudí, ktorých zabili alebo napadli líbyjské bezpečnostné sily,“ uvádza sa vo vyhlásení britského ministerstva zahraničných vecí.

Šéf britskej diplomacie tiež vyzval svetových lídrov, aby odsúdili krvavé zásahy proti líbyjským demonštrantom.

V rozhovore pre stanicu Sky News obhajoval normalizáciu vzťahov britskej vlády s Líbyou. Jedným z pozitív tohto stavu je podľa jeho slov odhovorenie Tripolisu od zámeru vyrábať zbrane hromadného ničenia.

Luxemburský minister zahraničia Jean Asselborn uviedol: „Nemôžeme akceptovať, aby ostreľovači armády zabíjali ľudí. To by sme potom obhajovali niečo, čo sa obhájiť nedá.“

Talianski opoziční politici kritizovali premiéra Silvia Berlusconiho z nedostatočnej reakcie a z toho, že nechce „rozčúliť“ líbyjského lídra.

Na otázku reportérov, či od začiatku nepokojov hovoril s Kaddáfim, Berlusconi v sobotu odpovedal: „Nie, nebol som s ním v kontakte. Situácia sa stále vývíja a nechcem nikoho rušiť.“

Mnohí politici uviedli, že tento prístup premiéra ich „znechucuje.“ Jedny z talianskych novín vyšli s titulkom „Nerušte vraha“ a vplyvné katolícke noviny Avvenire vyzvali Rím, aby „využil svoj privilegovaný vzťah s Tripolisom“ a prinútil ho ukončiť „krvavé represie.“

Taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini sa obáva moci islamistických síl v krajine a ako prioritu vidí udržanie územnej celistvosti štátu.
„Európa nemôže za žiadnych okolností exportovať svoju demokraciu. Nemôžeme prísť do Afriky a povedať: ‘Toto je náš európsky model, aplikujte ho aj vy’,“ povedal v Bruseli Frattini.
Pre severoafrické krajiny navrhuje vlastný model demokratizácie, ktorý nazval on sám „Marshallovým plánom pre Stredomorie“: „Navrhol som plán, ktorý obsahuje rozpracovanie politickej, ekonomickej a sociálnej podpory. Musíme pripraviť finančné zdroje, lebo pravdupovediac ak by sme tolerovali kolaps ekonomík v oblasti, Európska únia za to zaplatí. Musíme podporiť pokojný prechod k demokracii poslaním expertov ako napríklad Benátskej komisie. Robíme to aj v iných častiach sveta a na požiadanie.“

Dodal, že v krajine musí dôjsť k „národného zmieru“ a prijatiu novej ústavy.

„Extrémne ma znepokojuje idea rozdelenia krajiny na dve časti, deklarované možné vyhlásenie tzv. islamských arabských emirátov na severovýchode krajiny, desiatky kilometrov od Európy. Viete si predstaviť, čo by to znamenalo pre EÚ? Toto by bola vážna hrozba,“ varoval Frattini pred odrhnutím nepokojnej oblasti, v ktorej sa údajne nachádzajú aj skupiny napojené na teroristické bunky.

V nedeľu sa na umiernenú stranu postupu zo strany EÚ postavil aj český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg, podľa ktorého by sa miešaním do líbyjských záležitostí „situácia iba skomplikovala.“

Nepokojom v severnej Afrike sa dnes (21.2.) v Prahe venovali aj prezidenti Českej republiky a Poľska.

„Môžeme hovoriť o istej nepripravenosti EÚ čeliť výzvam a istým nádejam, ktoré sa v tomto regióne objavili,“ povedal poľský prezident Bronislaw Komorowski po rokovaní s českým kolegom.

Václav Klaus kritizoval západoeurópskych štátnikov, že zaujímali k líbyjskému režimu a vodcovi Kaddáfího nevhodný postoj. Pripomenul summit EÚ-Afrika, ktorý sa konal v Líbyi v novembri 2010. Zdržanlivý postoj predstaviteľov strednej a východnej Európy voči Kaddáfímu na summite kontrastoval priateľskému správaniu sa západoeurópskych prezidentov a premiérov.

„Myslím si, že teraz budú mať problém,“ podotkol prezident Českej republiky na adresu západoeurópskych štátnikov.