Ľudské práva v zahraničnej politike: Na každého funguje niečo iné

zdroj: flickr, autor: European Parliament

„Keď som sa stretla s Aun Schan Su Ťij v Barme začiatkom tohto roka, urobila som tak hrdá na to, že EÚ stála na čele izolácie barmskej vlády napriek výhodám – nie len obchodným – ktoré by politika appeasementu mohla priniesť", napísala pre The Parliament v júli 2012 šéfka európskej diplomacie Catherine Ashton.

Podporu ľudským právam v zahraničnej politike EÚ označuje za svoju prioritu.

Vonkajšiu činnosť EÚ založenú na princípoch ľudských práva predpokladajú už jej zakladajúce zmluvy. (Články 21 ZEÚ a čl. 207 ZFEÚ). Ľudsko-právny dialóg je súčasťou kontraktuálnych vzťahov, ktoré Únia udržuje s tretími krajinami.  V Asociačných a stabilizačných dohodách alebo dohodách o spolupráci, ktoré má Únia s viac ako stovkou krajín sa do roku 1995 zahŕňa klauzula, ktorá uvádza, že rešpekt pre ľudské práva a demokratické princípy tvorí základ týchto vzťahov.

Klauzula sa zvykne aktivovať pre reštriktívne opatrenia v prípade štátnych prevratov alebo neregulárnych voľbách.

Obchodná motivácia

V obchodných vzťahoch zahŕňa Únia do Dohôd o voľnom obchode (FTA) tzv. klauzulu o ľudských právach (human rights clause). Ďalším nástrojom je tzv. systém všeobecných preferencií (GSP), ktorý umožňuje rozvojovým krajinám platiť nižšie dovozné clá na všetky alebo len niektoré tovary, ktoré dovážajú do EÚ. Na rozdiel od dohôd o voľnom obchode, ktoré sú vyjednávané na bilaterálnej báze,  ide univerzálny princíp. Tento režim je možné dočasne zrušiť v prípade vážneho a systematického porušovania ľudských práv a ďalších základných sociálnych štandardov. Stalo sa tak napríklad v prípade Mjanmarska a Bieloruska.

Rada EÚ má možnosť uvaliť na jednotlivé krajiny obchodné sankcie, ak to uzná za vhodné. Príkladom môže byť Irán, Sýria lebo Zimbabwe.

Diamanty a mučenie

Málokto vie, že smernica z roku 2005 zakazuje členským štátom únie vývoz alebo dovoz tovarov, ktoré nemajú iné využitie než pri mučení alebo vykonávaní trestu smrti. Európa bola predtým významným producentom aj takýchto tovarov. Únia má aj jednotný kódex správania pri udeľovaní licencií na vývoz zbraní. Pri ich udeľovaní sa hľadí na viacero kritérií. EÚ zohrala aktívnu úlohu aj v medzinárodnej spolupráci známej ako Procese z Kimberely. V rámci nej sa schémami certifikácií podarilo do značnej miery obmedziť obchod s tzv. krvavými diamantmi využívanými na financovanie konfliktov.

Finančná motivácia

V presadzovaní ľudských práv v širšom priestore má Únia k dispozícii aj finančné nástroje, napríklad Nástroj na podporu demokracie a ľudských práv. V kritických prípadoch sú to zase sankcie a priame intervencie.

Spravodajcom Európskeho parlamentu k Nástroju európskej susedskej politiky na roky 2014-2020 je poslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS).

Ako hovorí, tento nastroj ma taktiež do veľkej miery podporovať demokratické reformy a aktivity zamerane na ochranu ľudských a občianskych práv v krajinách východného a južného susedstva Únie.

Nie je podľa neho možné jednoznačne povedať, ktoré prostriedky presadzovania ľudských práv v zahraničnej politike Únie sú najefektívnejšie. „Záleží od konkrétnej situácie a danej krajiny. Napríklad je rozdiel v tom, aký bude mat účinok použitie reštrikčných opatrení tykajúcich sa cestovania do Únie pre politických predstaviteľov z Bieloruska a aký bude mat účinok to iste opatrenie v prípade Severnej Kórei“, vysvetľuje Eduard Kukan.  Únia však podľa neho každopádne zohráva dôležitú rolu v ochrane ľudských práv za svojimi hranicami.

Nadácia

EÚ nedávno spustila projekt „European Endowment for Democracy“, nadáciu podľa amerického vzoru, ktorá má podporovať demokratizačné tendencie v susedstve cez priamu podporu občianskej spoločnosti a iných aktivít. Jej vznik povzbudila aj Arabská jar a vývoj vo východnom susedstve.

„Situácia v okolo demokratizácie v niektorých krajinách susediacich s Úniou si vyžadovala, aby sa EED stal funkčným čo najskôr. Toto sa nám zatiaľ podarilo. Budem však spokojný, ak bude možné zrealizovať prvé konkrétne projekty EED zamerane na podporu demokracie už tento rok“, hodnotí spustenie Kukan.  

Verí, že v rámci EED sa budú môcť zúročiť aj skúsenosti z procesov transformácie a demokratizácie krajín strednej a východnej Európy, teda aj Slovenska.

Nová figúra

Počas dánskeho predsedníctva v prvej polovici roka 2012 sa ministri zahraničných vecí dohodli, že profil európskej zahraničnej politiky v oblasti ľudských práva sa musí zlepšiť.

Výsledkom bolo aj menovanie špeciálneho predstaviteľa EÚ pre ľudské práva, ako „pozitívny a viditeľný krok, ktorý môže prispieť k novým spojenectvám a vytvoreniu dialógu o ľudských právach s inými krajinami.“ Stal sa ním bývalý grécky  minister zahraničia a podpredseda výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti Stavros Lambrinidis. 

Odozva

Ani únia sa samozrejme nemôže pochváliť stopercentným dodržiavaním základných práv a prípady ich porušenia sa objavujú v každej členskej krajine. Podľa europoslanca Kukana je ale dôležité to, ako sa k nim pristupuje. „EÚ a jednotlivé členské štáty majú mechanizmy a inštitúcie, ktoré umožňujú riešenie týchto otázok. Neviem si predstaviť situáciu, v ktorej by bolo porušovanie ľudských práv v ktorejkoľvek krajine EU systematické.“

Je podľa neho dobré mať v tomto smere reflexiu a viesť s partnermi mimo EÚ otvorenú diskusiu. „Problém nastáva vtedy, keď sa tato diskusia stáva asymetrickou a účelovou. Je to tiež prípad ruskej správy o stave základných práv v Únii.“

Správa ruského komisára pre ľudské práva Konstantina Dolgova z decembra minulého roku hovorila o zhoršujúcej sa situácii v EÚ v čase vážnych ekonomických problémov. Zostavilo ju ruské ministerstvo zahraničných vecí a uvádzala ako príklady nárast rasizmu a násilného nacionalizmu, zlé podmienky vo väzeniach v mnohých krajinách Únie a úmrtia migrantov plaviacich sa cez Stredozemné more.

Rusko má tiež dlhodobo problém s postavením ruskej menšiny v pobaltských krajinách. Lotyšsku a Estónsku vytýka, že rusky hovoriacim obyvateľom neudeľujú občianstvo ani právo kandidovať.

„Únia ma fungujúce mechanizmy ochrany ľudských a občianskych práv a slobôd. Naopak v Rusku existuje v tomto smere štrukturálny problém často súvisiaci so zneužívaním a nadužívaním štátnej moci. Prejavuje sa prípadoch zatykania ľudsko-právnych aktivistov, pripadne politických oponentov, otvorenom boji proti kritickému mimovládnemu sektoru, nedostatočnej pravej ochrane menšín a mnohých iných“, oponuje správe Kukan.

V takomto prípade je podľa neho potrebné zamyslieť sa nad tým, či kritika nesúvisí s neochotou riešiť vlastné problémy