Masové protesty v Rusku: Profesionálny zásah alebo policajná brutalita?

Polícia počas protestov zadržala približne 1600 ľudí (asi 700 v Moskve a 200 v Petrohrade). [Sergey Inlitsky/EPA/EFE]

V Rusku sa konali masové protesty proti staronovému prezidentovi Vladimírovi Putinovi. V niektorých mestách došlo k násilným stretom s políciou, ktorá zadržala až 1 600 demonštrantov, vrátane novinárov, maloletých a opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Vo vyše sto ruských mestách sa v sobotu (5. mája) uskutočnili protesty proti Vladimírovi Putinovi, ktorý sa dnes (7. mája) stane prezidentom po štvrtý krát.

V niektorých mestách úrady zhromaždenia nepovolili a polícia sa snažila demonštrantov rozohnať násilím, pričom zatkla  takmer 1 600 ľudí vrátane opozičného lídra a Putinovho kritika Alexeja Navaľného.

Európska únia odsúdila reakciu ruských úradov a vyhlásila, že je ohrozená sloboda prejavu aj médií.

Putin chce po voľbách vyviesť Rusko z izolácie. Na lásku vraj ale treba dvoch

Ruský prezident Vladimír Putin chce po svojom znovuzvolení vyriešiť spory s medzinárodnými partnermi politickými a diplomatickými prostriedkami. Rusko a hrozby hybridnej vojny sú v agende tohtotýždňového summitu Európskej rady. 

Polícii pomáhali „kozáci“

Šokujúce bolo, že polícii v Moskve pomáhali pro-putinovskí aktivisti oblečení ako kozáci – polovojenská trieda jazdcov, ktorá slúžila ruskému cárovi.

Amnesty International uviedla, že jej členovia videli, ako „kozáci“ bijú demonštrantov päsťami a bičíkmi, pričom sa polícia len nečinne prizerala.

Maxim Ševčenko, člen kremeľskej rady pre právo, uviedol, že osoby, ktoré zapojili do akcie polovojenských aktivistov, by mali byť za akt zodpovedné.

„Nech prezradia svoje mená a povedia Moskovčanom, prečo zavolali do mesta polovojenské ozbrojené jednotky.“

Viktor Shenderovič, politický pozorovateľ a spisovateľ, uviedol, že ruské úrady chceli počas protestov otestovať svoj nový nástroj – násilie s pomocou prostredníka.

„Využitie jednej časti spoločnosti proti inej znamená, že úrady hľadajú – a už aj testujú – občiansku vojnu ako prostriedok politickej manipulácie,“ napísal. „Je to skutočne veľmi vážne.“

Zadržaní novinári a maloletí

Dobrovoľnícka organizácia OVD-Info, ktorá v Rusku monitoruje policajné zásahy a represie, tvrdí, že polícia zadržala počas protestov približne 1 600 ľudí (asi 700 v Moskve a 200 v Petrohrade), čo je viac ako na protikorupčných pochodoch v marci minulého roku.

Medzi zadržanými v Petrohrade boli aj spravodajcovia denníkov Mediazona a Fontanka, televíznych kanálov Dožď a Nastojaščeje vremia, ako aj rozhlasovej stanice Echo Moskvy.

Echo Moskvy informovalo, že terčom fyzického útoku sa stala aj redaktorka tlačovej agentúry FlashNord, ktorú jeden z príslušníkov polície udrel pri zásahu do hrude.

Útoku zo strany pro-putinovských aktivistov v Moskve čelil aj spravodajca francúzskej agentúry AFP, ktorého napadli, keď robil rozhovor s jedným z účastníkov protestov.

Novinári chcú ochranu na celoeurópskej úrovni

Vaša reakcia na vraždy Jána Kuciaka a Daphne Caruany Galiziovej bude precedensom pre to, čo je prípustné v Európskej únii, napísalo Európskej komisii 17 novinárskych organizácií.

Echo Moskvy súčasne informovalo, že medzi zadržanými v Moskve, ale aj v iných mestách je veľa maloletých.

Na ruskom internete sa objavili fotografie poriadkovej polície, ako zatýka neplnoletých tínedžerov. Na policajnú stanicu v Saratove doviezli len 12-ročného chlapca.

Niekoľko desiatok ľudí bolo zranených, povedal pre agentúru AFP Pavel Chikov, šéf združenia Agora. Jednalo sa prevažne o hematómy. Viacerí z nich sa obrátili na túto skupinu so žiadosťou o pomoc.

Obvinený Navaľný

Polícia zadržala aj Alexeja Navaľného krátko po tom, čo sa objavil na preplnenom Puškinovom námestí v Moskve. Jeho právnička povedala, že bol po polnoci prepustený.

„Zdá sa, že dostali príkaz, že „pred inauguráciou nesmie byť za mrežami“,“ napísal na Twitteri Navaľny a myslel tým na moskovské orgány.

Úrady ho obvinili z organizovania nepovolených protestov a kladenia odporu polícii a hrozí mu 30-dňový trest odňatia slobody.

Navaľný, ktorý sa v marci nemohol zúčastniť prezidentských volieb, vyzval Rusov, aby vyšli do ulíc a proti Putinovi protestovali. Tisícky ľudí sa stotožnili s jeho chytľavým sloganom „Nie náš cár“.

Únia kritizovala Rusko pre kauzu Navaľnyj

Ruská volebná komisia odmietla zaregistrovať iniciatívu na podporu kandidáta v marcových prezidentských voľbách.

Navaľného právnička, Veronika Polyaková uviedla pre AFP, že moskovský súd sa jeho prípadom bude zaoberať budúci piatok (11. mája).

Profesionálny zásah polície?

Moskovská radnica vydala v sobotu večer (5. mája) vyhlásenie, v ktorom označila zásah bezpečnostných zložiek za profesionálny.

Vedúci oddelenia pre regionálnu bezpečnosť Vladimir Černikov uviedol pre agentúru Interfax, že akcie opozície, ktoré sa konali na Puškinovom námestí a Tverskej ulici, nemali príslušné povolenie. Černikov obvinil organizátorov protestov z provokácie. Súčasne zdôraznil, že polícia a Národná garda konali v súlade so zákonom.

Hovorkyňa Európskej únie Maja Kocijančičová upozornila na to, že ak aj niektoré z týchto zhromaždení neboli povolené, nemôže to ospravedlniť hrubý postup polície a masové zatýkanie.

Protesty proti Putinovej inaugurácii sa nekonali prvýkrát. V máji 2012 vyšli do ulíc desiatky tisíc ľudí, ktorí protestovali proti jeho tretiemu funkčnému obdobiu. Aj vtedy došlo k stretom medzi políciou a demonštrantami.

Približne 30 protestujúci čelili obvineniam z trestnému činu. Mnohí z nich boli odsúdení na dva a pol až štyri a pol roka.