Migrácia zhoršuje nemecko-rakúske vzťahy

Johanna Mikl-Leitnerová a Sebastian Kurz, (zdroj: TASR/AP Photo)

Rakúsko si včera do Viedne pozvalo 9 balkánskych krajín, aby prediskutovali situáciu na tzv. balkánskej migračnej trase. Pre organizátorov, ministerku vnútra Johannu Mikl-Leitnerovú a ministra zahraničných vecí Sebastiana Kurza, to bola zároveň príležitosť kritizovať susedné Nemecko.

Mikl-Leitnerová povedala, že Nemci vysielajú zmiešané správy. Na jednej strane v Grécku akceptujú politiku otvorených dverí, na strane druhej od Rakúska žiadajú obmedzenie počtu migrantov, ktorí sa cez jeho územie dostávajú ďalej na sever.

„Po prepočítaní na obyvateľa prijalo Rakúsko minulý rok dvakrát viac žiadostí o azyl ako Nemecko. Druhýkrát sa to nestane,“ vyhlásil Kurz. Spoločne s balkánskymi štátmi spísali deklaráciu. V nej sa prihlásili k medzinárodnej ochrane utečencov, no zdôraznili, že ich schopnosti prijímať sú obmedzené.

21 bodov, ktoré včera vydali, vyzýva na ochranu azylantov čo najbližšie krajine ich pôvodu. Pripomenuli, že právo na azyl neznamená možnosť vyberať si krajinu, ktorá azyl poskytne. Európska únia by podľa signatárov mala zamedziť vstupu osôb, ktoré sa nekvalifikujú ako utečenci, a zabezpečiť ich návrat. Ako pozitívny príklad spolupráce spomenuli presídlenie 500 rakúskych žiadateľov o azyl na Slovensko.

Bez Grécka

Konferenciu ostro kritizovalo Grécko, ktoré do Viedne nepozvali. Ministerstvo zahraničných vecí stretnutie označilo ako pokus prijímať rozhodnutia o gréckych hraniciach bez gréckej účasti.

Grécky minister pre migráciu Janis Muzalas uviedol, že podobné kroky porušujú európske rozhodnutia: „Zraňuje to Európu a našu krajinu zaťažuje s niečím, čo si nezaslúži. Balkánska trasa bola humanitárnym koridorom. Mohol sa uzavrieť po konzultáciách, nie tým, že sa štáty postavia proti sebe.“

Do Viedne namiesto delegátov smerovala diplomatická nóta. Gréci však pohrozili aj ostatným účastníkom. Nevylučujú, že v budúcnosti by mohli vetovať prístupové rokovania s balkánskymi krajinami.

Veľkú kritiku si rakúska snaha o obmedzenie počtu migrantov v krajine vyslúžila už na minulotýždňovom summite v Bruseli. Strop 37500 podaných žiadostí o azyl kritizovalo viacero hláv štátov. Vyšehradskej skupine to však ponúklo ďalší argument pre hľadanie alternatívneho plánu na balkánskej migračnej trase.

Dnes je v Bruseli na programe rokovanie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (JHA). Ministri vnútra a spravodlivosti prediskutujú implementáciu prijatých opatrení na zvládanie krízy. Venovať sa budú aj úmyslu vybudovať Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorý Komisia oznámila v decembri 2015.