MO SR ponúkne pre krízový manažment EÚ 8 jednotiek

Pozadie

NATO a EÚ majú spoločné strategické záujmy a úzko spolupracujú pri prevencii a riešení kríz a ozbrojených konfliktov v Európe aj mimo nej. Táto spolupráca sa rozvinula predovšetkým v súvislosti s podpisom „Deklarácie NATO-EÚ o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike“ v decembri 2002 a dohody „Berlín Plus“ v marci 2003. Realizácia týchto dohôd je základným predpokladom pre praktickú spoluprácu NATO a EÚ v oblasti krízového manažmentu.

V praxi to znamená, že nemôže nastať situácia, aby NATO aj EÚ požadovala od jednej členskej krajiny tú istú jednotku v tom istom čase.

Dialóg a najmä praktická spolupráca, ktorá prebieha medzi NATO a EÚ jednoznačne zodpovedá bezpečnostným záujmom SR. Zosúladenie príspevkov SR do budovania vojenských spôsobilostí NATO a EÚ je praktickým vyjadrením týchto procesov. Príspevky SR do vojenských spôsobilostí oboch organizácií NATO a EÚ sú reálne, obsahovo, finančne a časovo zosúladené. 

Ešte v roku 2000 vláda odsúhlasila pre potreby krízového manažmentu EÚ príspevok v rozsahu: mechanizovaná rota s podpornými prvkami, štyri dopravné vrtuľníky, ženijná odmínovacia rota, jednotka vojenskej polície a mnohoprofilová nemocnica s chirurgickými schopnosťami s kapacitou 80 lôžok.

V 2005 vláda uložila ministrovi obrany SR zabezpečiť do 31. decembra 2007 vyčlenenie síl a prostriedkov Ozbrojených síl SR na plnenie úloh v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ: mechanizovanú práporovú skupinu prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany a tím riadenia presunov. Uvedené príspevky boli určené na základe dosahovania požadovaných kapacít a spôsobilostí Ozbrojených síl SR v  súlade s prijatými Cieľmi síl 2004.

Otázky

Ako informovalo Ministerstvo obrany SR, programový plán rezortu na roky 2008 až 2010 vychádza zo stanovených finančných limitov rozpočtu s cieľom zabezpečiť udržanie dosiahnutých spôsobilostí ozbrojených síl, pokračovanie v operáciách mimo územia štátu, postupnú modernizáciu techniky a výzbroje, vrátane zavádzania nových komunikačných a informačných systémov.

Rezort obrany rozšíril ponuku jednotiek pre účely krízového manažmentu NATO a EÚ z troch na osem jednotiek, neustupuje od žiadneho svojho predchádzajúceho deklarovaného záväzku, pričom sa vychádza z reálnych zdrojových možností ozbrojených síl a finančných možností rezortu.

Ozbrojené sily deklarujú k 1. januáru 2008:

  • jednotku do úrovne mechanizovanej práporovej skupiny,
  • jednotku do úrovne práporu rádiologickej, chemickej a biologickej ochrany,
  • tím riadenia presunov,
  • jednotku do úrovne roja vrtuľníkov Mi-17,
  • čatu vojenskej polície,
  • tím EOD,
  • jednotku do úrovne dopravnej roty (v roku 2009),
  • rýchlo nasaditeľný tím preventívnej medicíny (po roku 2010).

Tieto jednotky budú nasadené v rámci síl rýchlej reakcie NATO a bojových skupín Európskej únie, podľa požiadaviek, ktorým bude predchádzať národné rozhodnutie.

Do bojových skupiín EÚ plánuje slovenská republika nasledovný príspevok:

Do bojovej skupiny EÚ pod vedením ČR (v druhom polroku 2009) – celkovo do 300 osôb – predpokladá sa mechanizovaná rota, čata radiačného, chemického a biologického prieskumu, tím EOD, jednotka vojenskej polície, dôstojníci do štruktúr veliteľstva, rota zásob a prepravy a adekvátny národný podporný prvok (NSE). Konečná podoba príspevku SR do tejto bojovej skupiny je predmetom rokovaní zástupcov SR a ČR.

Do bojovej skupiny EÚ pod vedením Poľska (v prvom polroku 2010) – celkovo do 250 osôb –ženijná rota, čata vojenskej polície, dva vrtulníky Mi-17 plus bojové zabezpečenie, dôstojníci do štruktúr veliteľstva a adekvátne národné podporné prvky (SE). Konečná podoba príspevku SR do tejto bojovej skupiny je predmetom rokovaní zástupcov SR, Poľska, Nemecka, Litvy a Lotyšska. 

Finančné zabezpečenie prípravy deklarovaných jednotiek do konca roka 2011 je riešené v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Financovanie prípadného neplánovaného nasadenia jednotiek do operácií (2008-2013) bude kryté (v súlade s uznesením vlády zo 7. februára 2007) z prostriedkov mimo rozpočtovej kapitoly rezortu obrany, ktoré každoročne vyčleňuje ministerstvo financií. Tým sa SR radí medzi málo členských krajín NATO a EÚ, ktoré majú explicitne vyčlenené prostriedky na nasadenie ozbrojených síl mimo rozpočtu rezortu obrany, čo bolo na pôde NATO i EÚ hodnotené pozitívne. V schválených Smerniciach pre obranné plánovanie SR na roky 2008 až 2013 boli potrebné financie vyčíslené na 2,204 mld. Sk. Táto suma sa bude každý rok aktualizovať v rámci prípravy štátneho rozpočtu vzhľadom na predpokladaný rozsah našej účasti v operáciách.

Vysokú finančná náročnosť nasadenia a udržania síl v operáciách, predstavuje zvlášť pre malé krajiny veľkú záťaž.  MO SR sa snaží o rozšírenie možností využitia spoločného financovania operácií medzinárodného krízového manažmentu NATO a EÚ. Minister obrany SR v rámci formálnych a neformálnych rokovaní ministrov obrany NATO, ako aj na rokovaniach v rámci krajín V-4 aktívne presadzoval poskytnutie finančnej podpory nasadzovaniu síl rýchlej reakcie NATO a bojových skupín EÚ.

Rada EÚ vo februári 2007 prijala vyhlásenie o financovaní spoločných nákladov pri poskytovaní strategickej leteckej prepravy pre rýchle nasadenie bojových skupín do konca r. 2008, čo však nerieši problém bojových skupín EÚ s účasťou jednotiek Ozbrojených síl SR, ktoré majú pohotovosť v druhom polroku 2009 a prvom polroku 2010. Na ďalšej aktualizácii rozhodnutia Rady EÚ sa pracuje.

Pozície

Hovorca Ministerstva obrany Vladimír Gemela pre denník SME uviedol: „Upravili sme naše príspevky tak, že budú reálne odpovedať finančnému zabezpečeniu. Sme dôveryhodný partner, ktorý ak niečo sľúbi, tak aj splní. Operácia v Afganistane je prioritou NATO. Príslušného veliteľa operácie nezaujímajú sľuby, ale konkrétne príspevky jednotlivých krajín, aby mohol presne plánovať a zabezpečovať úlohy v reálnom boji. Východiskom pre plánovanie našich príspevkov doposiaľ boli dve percentá HDP, ktoré však slovenské ministerstvo obrany nikdy zo štátneho rozpočtu nedostalo.“