Mubaraka nahradila v Egypte armáda

Demonštranti vykrikujú slogany pred vojakmi , ktorí sa ich pokúšajú vytlačiť z námestia Tahrír v centre Káhiry 13. februára 2011. Šéf egyptskej vojenskej polície vyzval demonštrantov, aby rozobrali a odniesli stany z námestia Tahrír a nenarúšali dopravu.Na mieste došlo k niekoľkým prípadom tvrdšej výmeny názorov medzi vojakmi a účastníkmi nedávnych protestných akcií, vo všeobecnosti však proces prebiehal pokojne. Niektorí demonštranti ale odmietajú miesto opustiť

Egyptská armáda na čele s poľným maršálom Mohammedom Tantawim následne po Mubarakovom odstúpení vyhlásila v krajine dočasné stanné právo a rozpustila parlament. Voľby by sa podľa ich odhadov mali uskutočniť do šiestich mesiacov. Po čo najskorších voľbách volá aj Moslimské bratstvo, najlepšie zorganizovaná opozícia v krajine. Odborníci však tvrdia, že dátum sa môže posunúť.

Na rozdiel od polície a iných ozbrojených zložiek sa armáda teší v Egypte vysokej popularite a dôvere. Egypťania vojenských príslušníkov vnímajú ako svojich ochrancov, keďže počas demonštrácií sa mnohí priklonili na ich stranu a dávali pozor na ich bezpečnosť. Predstavitelia armády už zároveň deklarovali, že vo voľbách nebudú kandidovať so slovami: „My sme vojaci. Nechceme sa miešať do žiadnych politických záležitostí. Chceme sa len podieľať na ochrane nášho územia a zachovávaní nezávislosti a stability krajiny,“ cituje Washington Post. Rovnako uviedli, že rešpektujú medzinárodné dohody, ktoré Egypt podpísal, vrátane mierovej dohody s Izraelom.

Vojenskí predstavitelia opisujú dočasnú hlavu štátu, 75- ročného Tantawiho ako blízkeho spojenca Mubaraka, ktorý je ale pragmatický a konzervatívny, bez žiadnych viditeľných politických ašpirácií. BBC uvádza, že svoju vojenskú kariéru začal v roku 1956 a zúčastnil sa všetkých významných okamihov v nedávnych dejinách Egypta- od Suezskej krízy (1956), Šesťdňovej vojny (1967), či Yom- kippurskej vojny (1973). V roku 1991 zároveň viedol egyptské vojská v koaličnej armáde za oslobodenie Kuvajtu po jeho napadnutí Irakom.

Predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek reagoval na odstúpenie egyptského prezidenta slovami: „Dnes bol vypočutý hlas egyptského ľudu. Politická zodpovednosť prevážila.“

Námestie Tahrir sa vracia späť do normálneho života

Následne po tom, čo Mubarak vyhlásil ukončenie svojej 30- ročnej vlády v krajine, Egypt zaplavila eufória. Ľudia oslavovali na uliciach. „Ľudia majú nový zmysel života- cítia, že toto je naša krajina a že sme slobodní. Predtým sme sa cítili ako cudzinci v našej vlastnej krajine. Aj turisti mali väčšiu dôležitosť ako my,“ uvádza pre BBC jeden z demonštrantov.

Postupne sa však začali ľudia rozchádzať do svojich domovov. Na námestí Tahrir tak ostali len tí, ktorí zároveň žiadali prepustenie zatknutých demonštrantov, či splnenie iných požiadaviek. Tých však armáda vyzvala, aby námestie opustili, podľa viacerých informácií dokonca hrozili zatknutím, čo niektorých protestujúcich nahnevalo.

Život v krajine však stále nie je pokojný. Ľudia sa pomaly vracajú späť do práce, viacerí však štrajkujú a žiadajú vyššie mzdy. „V našom miestnom supermarkete zamestnanci hovoria, že nebudú pracovať, pokiaľ sa nezvýši ich mzda. Myslím, že je to znak toho, že ľudia majú pocit, že majú právo si pýtať viac,“ cituje BBC ďalšieho z účastníkov demonštrácií. Z podobného dôvodu bolo na pondelok a utorok (14. a 15. februára) vyhlásené  pracovné voľno, keďže viacerí zamestnanci sa odmietli vrátiť späť do práce.

Navyše, v krajine chýbajú turisti, ktorí sú veľkým zdrojom príjmov. Egypťania preto dúfajú, že sa ich čoskoro podarí prilákať späť. „Mnoho mojich priateľov odišlo späť do svojich domovov, lebo nie je obchod- hotely ich nemohli zaplatiť. Poznám šesť, či sedem hotelov, ktoré zatvorili od začiatku protestov,“ uvádza pre BBC jeden z opýtaných. Jedným z hlavných dôvodov protestov bola práve vysoká nezamestnanosť, korupcia a zlá ekonomická situácia v krajine. Ľudia preto očakávajú, že práve tieto problémy nová vláda vyrieši. „Sme na správnej ceste. Prechody z diktátorstva k demokracii sú veľmi ťažké. Potrvá to,“ doplnil pre Washington Post šéf Moslimského bratstva Essam El- Erian.

Krajina sa zároveň nevyhla rabovaniu. Egyptské národné múzeum hlásilo, že zmizli dve sochy kráľa Tutanchamóna a 16 ďalších artefaktov, píše Washington Post.

Nová ústava

Spolu s rozpustením parlamentu egyptská armáda zároveň vyhlásila, že navrhne novú ústavu, o ktorej dá verejne hlasovať. Súčasná ústava totiž obsahuje viaceré reštrikcie a opatrenia v prospech Mubarakovej strany. V krajine však naďalej platí takzvaný Mimoriadny zákon, ktorý začal platiť v októbri 1981 po zavraždení vtedajšieho egyptského prezidenta Anwara El Sadata. Podľa tohto zákona je možné zatýkať ľudí bez obvinenia, zadržiavať väzňov na dobu neurčitú, či obmedzovať slobodu prejavu a zhromaždenia. Napriek sľubom predošlej vlády o jeho zrušenie jeho platnosť minulý rok v máji opäť na dva roky predĺžili.

Mubarak zároveň v krajine zakázal stranu Moslimské bratstvo, ktorá je v súčasnosti najväčšou opozičnou stranou.

Fotografie z demonštrácií v Egypte (zdroj: TASR/ AP)