Pozadie
Summity EÚ – Rusko sa uskutočňujú pravidelne dva razy do roka. Ide o diskusné fórum, na ktorom sa preberá široká paleta bilaterálnych tém, spomedzi ktorých najviac dominuje strategická spolupráca v energetickej oblasti. EÚ je pre Rusko najvýznamnejším obchodným partnerom a na druhej strane až 25% európskeho energetického importu pochádza práve z tejto krajiny.
V nedávnych rokoch sa však vzájomné vzťahy medzi Ruskom a EÚ, resp. medzi Ruskom a konkrétnymi členskými krajinami EÚ, naštrbili. Tie sa prirodzene odzrkadlili na priebehoch a výsledkoch predchádzajúcich summitov.
EÚ nie je po chuti ani neochota Ruska otvoriť svoj energetický trh pre zahraničných investorov. Ak by tamojšia vláda pristúpila k takejto forme liberalizácie, stratila by vplyv nad touto oblasťou a trh ako taký by sa stal oveľa transparentnejším. Rovnako sa Rusko neponáhľa s vydaným nejakej konkrétnej deklarácie, ktorá by poskytla EÚ formálnu garanciu energetických dodávok v budúcnosti.
Na druhej strane Moskva nedávno neskrývala svoje rozčarovanie nad predstavením návrhu „recipročnej klauzuly“, ktorá sa stala súčasťou tretieho liberalizačného balíka európskeho sektora energetiky.
Otázky
- Poľské veto
V súčasnosti je v platnosti dohoda o partnerstve EÚ – Rusko z roku 1997. Jej cieľom je „vytvoriť základ pre hospodársku, sociálnu, finančnú a kultúrnu spoluprácu založenú na princípoch obojstrannej výhodnosti, vzájomnej zodpovednosti a podpory.“
Súčasný zmluvný rámec, ktorého cieľom je okrem iného aj podpora investícií a vízia postupného vytvorenia zóny voľného obchodu, bol definovaný na obdobie 10 rokov, teda jeho platnosť vyprší v tomto roku.
Poľsko už v minulosti úspešne vetovalo podpis novej dohody o partnerstve medzi oboma blokmi. Stalo sa tak kvôli ruskému embargu na dovoz poľského mäsa. Varšava sa domnieva, že tento krok má svoje politické pozadie a nezakladá sa na Ruskom deklarovanej nekompatibilite poľských mäsových produktov s tamojšími hygienickými a zdravotníckymi štandardmi.
Výsledky poľských predčasných volieb oznámené začiatkom tohto týždňa naznačujú, že exekutívu ovládnu nové elity. Od novej vlády mnohí očakávajú väčšiu umiernenosť, schopnosť vytvárať zmier, čím by mohlo dôjsť k vymaneniu sa z mŕtveho bodu v rusko-poľských vzťahoch. Portugalský ambasádor v Moskve však pre novinárov v pondelok povedal, že v Poľsku „je vykonanie mandátu [ukončiť veto] nepravdepodobné.“ To aj napriek tomu, že bolo oznámené vytvorenie novej vlády.
Ruský veľvyslanec pri Európskych spoločenstvách, Vladimír Chizchov, taktiež povedal, že zatiaľ je na úvahy o zmene poľského postoja priskoro. Vo svojom prejave pred novinármi 23. októbra 2007 v Bruseli oznámil, že počas nadchádzajúceho summitu neočakáva „žiadny historický prelom.“ Stretnutie oboch blokov sa uskutoční 26. októbra 2007 v portugalskej Mafre.
Ambasádor je ale z hľadiska budúcnosti optimistom a domnieva sa, že zlé rusko-poľské vzťahy z čias premiéra Jaroslawa Kaszynskeho „sa už nemôžu zhoršiť.“ Zároveň vyjadril svoju vieru v „zvyšovanie stupňa spoločného smerovania.“
- Energetické vzťahy
Tretí energetický liberalizačný balík Komisie, podľa ktorého budú môcť na európskom trhu a v európskych energetických spoločnostiach investovať len tie firmy, ktoré rozdelia svoje divízie prepravy a dodávky energetických surovín, zaviaže aj spoločnosti pochádzajúce z tretích krajín k rozdeleniu svojho vlastníctva. Ak tak dané firmy neučinia, bude im odmietnuté operovať v členských krajinách Spoločenstva. Chizchov na adresu tejto klauzuly povedal len toľko, že je „tvrdo kompatibilná s princípmi otvoreného trhu.“
Rusko a EÚ ustanovili spoločnú expertnú skupinu, od ktorej sa očakáva, že predrokuje sporné energetické otázky a stanoví definitívne zloženie agendy pre nadchádzajúci vzájomný summit (EurActiv 17/10/07).
Na summite sa bude diskutovať aj o novom „systéme včasného varovania“ (EWS), ktorého cieľom bude odvracanie kríz bezpečnosti energetických dodávok v budúcnosti. Konkrétnejšia podoba EWS by mala byť predstavená 26. októbra. Je však isté, že nepôjde o žiadnu inštitúciu, medzinárodnú ani medzivládnu organizáciu. Pôjde zrejme len o právne nezaväzujúcu politickú dohodu. Táto informácia prenikla na verejnosť z prostredia Komisie a vzbudzuje obavy a reálne a efektívne fungovanie takto koncipovaného systému.
- Hlasujte: Aké vzťahy by mala mať EÚ s Ruskom?