O čom sa hovorilo na migračnom minisummite, kam V4 odmietla prísť

Emmanuel Macron a Giuseppe Conte [EK]

Taliansko navrhuje zrušenie zodpovednosti krajiny prvého príchodu  a vytvorenie ochranných centier vo viacerých krajinách. Francúzsko a Španielsko zase žiadajú vytvorenie uzavretých plošín na vylodenie.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker pozval lídrov niekoľkých členských štátov na „minisummit“, ktorý mal byť prípravou pred kľúčovým summitom celej dvadsaťosmičky 28. až 29. júna.

Jedným z dôvodov usporiadania rýchleho minisummitu v nedeľu 24. júna bol aj tlak, ktorému čelí nemecká kancelárka Angela Merkelová na domácej pôde.

Merkelová ide cez bilaterálne dohody

Práve spory o prisťahovalectve ohrozujú existenciu nemeckej koaličnej vlády, ktorá funguje len tri mesiace. Bavorskí konzervatívci, Kresťanská sociálna únia (CSU), chcú pristúpiť k vracaniu časti migrantov priamo zo štátnych hraníc. Merkelová však presadzuje „európske“ riešenie problému.

CSU súhlasila s tým, že poskytne Merkelovej čas do konca júna, aby si „vydýchla“ a našla celoeurópske riešenie migrácie.

Merkelová si uvedomila, že na kľúčovom summite 28. a 29. júna sa členské štáty pravdepodobne nezhodnú na komplexnom riešení migrácie. Rozhodla sa, že sa namiesto toho pokúsi dohodnúť len s niektorými krajinami a uzavrieť s nimi dvojstranné či trojstranné dohody.

„Vieme, že na zasadnutí Európskej rady bohužiaľ nedospejeme k úplnému riešeniu problému migrácie,“ povedala Merkelová pred začiatkom stretnutia.

Jednou z najdiskutovanejších otázok minisummitu boli „sekundárne presuny“ – odchod utečencov z jednej členskej krajiny do druhej.

Grécky premiér Alexis Tsipras údajne uviedol, že sekundárne presuny z Grécka neexistujú, pretože krajina zatvorila svoje severné hranice. Žiadal o spravodlivejšie rozdelenie bremena a posilnenie krajín, ktoré sa nachádzajú „v prvej línii“.

Z Grécka sa do Turecka vráti len 16 % žiadateľov o azyl

Napriek dohode EÚ s Tureckom, bude späť do Turecka poslaných pravdepodobne len 16 percent žiadateľov o azyl, ktorí prišli do Grécka, tvrdí bývalá šéfka gréckeho azylového úradu.

Na minisummite bolo cítiť napätie hlavne medzi novou talianskou vládou premiéra Giuseppeho Conteho, ktorý odmieta prijať viac migrantov, a Francúzskom, ktoré trvá na tom, že Taliansko sa zaviazalo ku „kooperatívnemu prístupu“.

Conteho stratégia

Conte prišiel do Bruselu s 10-bodovým plánom nazvaným „Európska viacúrovňová stratégia pre migráciu“, ktorý údajne sám napísal.

Plán hovorí o ochranných centrách pre migrantov v tranzitných krajinách a posilnení vonkajších hraníc Únie, čo nebudí kontroverzie, ale aj o „prekonaní“ dublinského azylového systému (oddelenie záchrany migrantov na mori od ich prístupu k azylovému konaniu), zrušení zodpovednosti krajiny prvého príchodu či vytvorení ochranných centier vo viacerých krajinách (nielen v Taliansku a Španielsku).

„Záchranná povinnosť sa nemôže stať povinnosťou spracovávať žiadosti o azyl v mene všetkých,“ píše sa v dokumente.

Taliansko volá o pomoc. Zvažuje, že migrantom umožní pohyb po EÚ

Vysokopostavený štátny úradník hovorí, že vláda zvažuje všetky možnosti vrátane tej, ktorú by ostatné krajiny pocítili najviac.

Zdá sa, že Taliansko hovorí o krajinách, ktoré nie sú ochotné prijímať utečencov, ako je Vyšehradská štvorka (Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko).

„Každý štát si stanovuje vstupné kvóty pre ekonomických migrantov,“ píše sa v dokumente. „Je to princíp, ktorý musí byť rešpektovaný, ale musia byť poskytnuté primerané protiopatrenia na financovanie s ohľadom na štáty, ktoré utečencov neprijímajú.“

Zdroje zo summitu uviedli, že politik, ktorý sa dostal k slovu najčastejšie, bol práve Conte, ktorý je na európskych summitoch nováčikom.

Francúzsko-španielsky plán

Druhý návrh, o ktorom sa údajne diskutuje, je francúzsko-španielsky plán. K dispozícii však nie je žiadny konkrétny text.

Podľa francúzskych diplomatov chcú Paríž a Madrid pracovať na vytvorení „uzavretých plošín na vylodenie“, ktoré by sa nachádzali v najbližších bezpečných prístavoch. Rovnako chcú vyriešiť postup preverovania žiadateľov o azyl a ekonomických migrantov tak rýchlo ako v prípade lodi Aquarius, ktorá nedávno zakotvila vo Valencii.

Myšlienka francúzsko-španielskeho plánu spočíva v tom, že takéto „uzavreté plošiny na vylodenie“ by sa vytvorili na území Únie, čo by mohlo zahŕňať aj španielske enklávy Ceuta a Melilla, ktoré sa nachádzajú na druhej strane Gibraltárskeho prielivu. Podobné „uzavreté“ objekty v súčasnosti neexistujú.

Proti myšlienke uzavretých centier migrantov je zásadne Taliansko. Grécky premiér Alexis Tsipras dokonca spochybnil zlučiteľnosť „plošín na vylodenie“ s medzinárodným právom.

Mechanizmus solidarity s „uzavretými plošinami na vylodenie“, ktorý presadzuje Francúzsko a Španielskom, by znamenal, že niektoré krajiny migrantov jednoducho príjmu. Povinné premiestňovanie utečencov, ktoré navrhovala Komisia, je zatiaľ odložené.

V4 odmieta paralelné rokovania 

Na minisummite chýbali štáty Vyšehradskej štvorky, ktoré sa rozhodli nezúčastniť. Dezignovaný český premiér Andrej Babiš sa ohradil voči slovám o „bojkote“, ktoré použil na adresu krajín Vyšehradskej skupiny hovorca francúzskej vlády.

Formát a načasovanie stretnutia označil Babiš za nešťastné. Podľa neho vzniká riziko vytvorenia paralelnej Európskej rady. „Naozajstné a celoeurópske riešenie sa nemá hľadať na neformálnych summitoch organizovaných ako z núdze cnosť, ale v Európskej rade, kde sa schádzajú všetky členské štáty,“ zdôraznil.

Bulhari by radi videli pri azylovej reforme kompromis, Maďari hovoria, že je alarmujúci

Maďari tvrdia, že o reforme má hlasovať až Európsky parlament, ktorý vzíde z prvých eurovolieb od vypuknutia migračnej krízy.

„Rovnako ako my sa nezúčastňuje ďalších jedenásť štátov a predseda Európskej rady Donald Tusk,“ poznamenal.

Babiš o nedeľnom minisummite hovoril telefonicky s Merkelovou. „Na rozdiel od Francúzska nám rozhodne nevyčíta neúčasť. A to stretnutie sa koná na jej popud. Od Emmanuela Macrona som nečakal, že vráti debatu o rok späť,“ povedal dezignovaný premiér.

Podľa premiéra Petra Pellegriniho je Slovensko pripravené na rôzne formy solidarity, no povinné kvóty a prerozdeľovanie migrantov aj naďalej odmieta.