V Únii bude platiť vyššia ochrana obetí násilia

Autor: kenfotos, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

V nadväznosti na dnešné prijatie návrhu Európskej komisie ministrami spravodlivosti z členských štátov EÚ sa budú môcť obete násilia, a najmä domáceho násilia, čoskoro spoľahnúť na ochranu v celej EÚ.

Nové nariadenie týkajúce sa ochranného príkazu s pôsobnosťou v celej EÚ znamená, že obete násilia sa môžu spoľahnúť na súdny príkaz vydaný v ich domovskej krajine kdekoľvek by sa v EÚ zdržovali. Takto bude ochrana „cestovať“ spolu s jednotlivcom.

Tento právny predpis EÚ bude prínosom najmä pre ženy: podľa prieskumov sa približne jedna z piatich žien v Európe stala obeťou fyzického násilia aspoň raz v živote.

„Dnes prijatý európsky ochranný príkaz pomôže chrániť obete trestných činov a obete násilia, kamkoľvek by v Európe cestovali: ochrana pocestuje s občanom. Je to výnimočný príklad toho, ako Európa pracuje pre svojich občanov,“ uviedla podpredsedníčka Komisie Viviane Reding, ktorá je zodpovedná za spravodlivosť, základné práva a občianstvo.

Dodala, že obete si zaslúžia, „aby sa s nimi zaobchádzalo s rešpektom a dostávalo sa im potrebnej ochrany. Spolieham sa na členské štáty, že v záujme našich občanov sa európsky ochranný príkaz a smernica o právach občanov prijatá v minulom roku rýchlo stanú skutočnosťou“.

Rovnaké riziko doma i v zahraničí

Komisia navrhla toto nariadenie ako súčasť súboru opatrení na zlepšenie práv obetí. Druhým predpisom je smernica o právach obetí, ktorá stanovuje minimálne práva obetí trestných činov, kdekoľvek sa v EÚ nachádzajú z októbra minulého roku (2012/29/EÚ).

Oba nástroje budú takisto dopĺňať Európsky ochranný príkaz z 13. decembra 2011, ktorý zabezpečuje voľný obeh ochranných opatrení v trestných veciach v celej Európe.

Až 15 % obyvateľstva EÚ sa môže každý rok stať obeťou trestného činu kdekoľvek v EÚ. Riziko, že sa staneme obeťou, je rovnako veľké pri ceste do zahraničia alebo v domovskej krajine. Ako turisti v rámci EÚ Európania každoročne podniknú približne 1,25 miliardy ciest, pričom niektorí sa nevyhnutné stanú obeťami trestného činu v inej krajine.

Minimálne pravidlá uplatňované na obete sú súčasťou širšieho cieľa EÚ, ktorým je vybudovať európsky priestor spravodlivosti, aby sa ľudia mohli spoľahnúť na zabezpečenie rovnakej úrovne základných práv a mali dôveru voči systému spravodlivosti, nech už sa nachádzajú kdekoľvek v EÚ.

Europoslanci podporili nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach už 22. mája. (viď nižšie uvedené pozície slovenských europoslancov)

Nariadenie sa bude uplatňovať od 11. januára 2015. Dánsko sa na jeho uplatňovaní nezúčastní.

Pozície

„Návrh Komisie je odpoveďou na potrebu komplexného európskeho právneho rámca, ktorý poskytne všetkým obetiam na celom území Únie uznanie a najvyššiu možnú mieru ochrany,“ uviedla po hlasovaní v europarlamente poslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Socialisti & Demokrati).

Kombinované uplatňovanie oboch nástrojov (trestnoprávneho a občianskoprávneho) umožní osobám, ktorým bol udelený ochranný príkaz, voľne a bezpečne sa pohybovať po území EÚ, ako sa ustanovuje v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, a v konečnom dôsledku bude viesť k posilneniu a rozvoju priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii.“

Miroslav Mikolášik (Európska ľudová strana) dodal, že čiastkových kroky, ako je zavedenie vzájomného uznávania ochranných opatrení v občianskych veciach, „majú za cieľ posilniť rýchlu a efektívnu ochranu osôb, ktoré sú v danom momente v núdzi, a rýchle konanie predmetných autorít je nevyhnutnou podmienkou účinnosti poskytovanej ochrany. Navyše, zavedenie vzájomného uznávania ochranných opatrení výrazne prispeje k ochrane žien a detí, pričom tieto dve skupiny obyvateľstva sú často tie najzraniteľnejšie.

Zároveň dodal: „Mojou jedinou pripomienkou je, že by bola škoda obmedziť poskytnutie špeciálnej odbornej prípravy len pre tých odborníkov, ktorí pravdepodobne prídu do styku s obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti. Každá obeť je obeťou a zaslúži si adekvátnu pomoc. Motív, pre ktorý jej hrozí nebezpečenstvo, je z tohto hľadiska irelevantný.“

„Je dôležité zabezpečiť, aby osoba, ktorej bola priznaná ochrana v jednom členskom štáte, o túto ochranu neprišla v prípade, že sa presťahuje do iného členského štátu. Zabezpečiť by to malo viacjazyčné osvedčenie. Zabezpečilo by sa tým nielen rýchle a jednoduché uznávanie ochranných opatrení, ale aj ich rýchly a jednoduchý výkon,“ uviedla Monika Smolková (S&D).

Poukázala na to, že spravodajcovia „ocenili aj prácu občianskej spoločnosti, najmä mimovládnych organizácií a iných dobrovoľníckych organizácií poskytujúcich odbornú podporu chráneným osobám. Chránené osoby by mali získať informácie a pomoc v zrozumiteľnej podobe a v jazyku, ktorému rozumejú, so zreteľom na potreby chránenej osoby.“

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS) vysvetlila, že  „toto nariadenie sa bude na rozdiel od smernice uplatňovať priamo vo všetkých členských štátoch a zabezpečí obetiam trestných činov potrebnú ochranu aj pri krátkodobých cestách alebo presťahovaní sa do iného členského štátu EÚ.“

Nové pravidlá „zjednodušia systém podávania žiadostí o ochranu. Uľahčí sa tak najmä situácia žien a detí, ktoré sú najčastejšími obeťami násilných trestných činov. Zavedenie štandardného viacjazyčného formulára by malo znížiť náklady na preklad a zabrániť tomu, aby chránenej osobe vznikli v súvislosti s jej pohybom po EÚ dodatočné náklady,“ dodala.