Poľský premiér Donald Tusk zrušil svoju plánovanú návštevu Nemecka. Účasť na spoločnom podujatí zároveň odvolal aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Podľa zdrojov oboznámených so situáciou je dôvodom zhoršenie vzťahov medzi oboma štátmi, ktoré vyostrila kauza okolo plynovodu Nord Stream.
Poľský premiér Tusk mal vycestovať do Postupimi, kde si mal koncom tohto týždňa prevziať mediálnu cenu M100. Tá sa udeľuje osobnostiam, ktoré sa zasadzujú o posilnenie demokracie, slobody prejavu a slobody tlače, ako aj o európske porozumenie.
Tusk však svoju cestu na poslednú chvíľu zrušil s odvolaním sa na domáce povinnosti. Namiesto neho tak do krajiny dorazí poľský minister spravodlivosti Adam Bodnar.
Kancelár Olaf Scholz, ktorý mal na odovzdávaní cien predniesť reč na počesť Tuska, sa svojej účasti tiež zriekol.
„S hlbokým poľutovaním musel kancelár Olaf Scholz zrušiť svoju účasť na udeľovaní mediálnej ceny M100 pre konflikty v programe. Ani premiér Donald Tusk sa nemôže osobne zúčastniť na ceremónii pre dôležité štátne povinnosti,“ uviedli organizátori.
Oslavnú reč tak prednesie bývalý nemecký prezident Joachim Gauck a bývalý nemecký minister obrany Rudolf Scharping.
Presný dôvod Tuskovho rozhodnutia zrušiť svoju cestu do Nemecka zostáva nejasný. Taktiež nie je známe, či sa účasti na podujatí ako prvý zriekol Tusk alebo Scholz. Portál Euractiv.pl sa na situáciu pýtal poľského úradu vlády, ten mu však neodpovedal.
Ťažké týždne pre spojencov
Poľsko-nemecké vzťahy sa niesli v negatívnom tóne počas predchádzajúcej vlády strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorej politika bola často poháňaná jej protinemeckými resentimentmi.
S Tuskovým nástupom k moci sa očakávalo, že sa vzťahy opäť zlepšia. Súčasný poľský premiér je čiastočne nemeckého pôvodu (jeho stará mama bola Nemka) a kedysi bol známy svojím priateľstvom s bývalou kancelárkou Angelou Merkel. Členovia PiS ho preto posmešne častujú prívlastkami ako „sluha Berlína“.
Bilaterálne vzťahy oboch krajín však v posledných týždňoch opäť ochladli. Podľa zdrojov oboznámených so situáciou je hlavnou príčinou výbuch plynovodu Nord Stream.
Z naplávania explózie je podozrivý ukrajinský občan žijúci v Poľsku Volodymyr Ž. Berlín vyzval na jeho zatknutie, Varšava však túto požiadavku zamietla.
Tusk dokonca minulý mesiac verejne kritizoval Nemecko, keď odkázal „všetkým iniciátorom a patrónom Nord Stream 1 a 2“, že „jediná vec, ktorú by dnes mali urobiť, je ospravedlniť sa a čušať“.
Žiadna zo zainteresovaných strán nepotvrdila, že zrušenie návštevy oboch lídrov do Postupimi má súvis so zhoršujúcimi sa bilaterálnymi vzťahmi. Práve takéto nepriame signály sú však v diplomacii štandardným gestom nesúhlasu.
Vyšetrovanie výbuchu Nord Streamu
Poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 spred dvoch rokov (26. septembra 2022) si prešlo zložitým procesom vyšetrovania, do ktorého bolo zapojených niekoľko štátov. Tieň podozrenia bezprostredne po výbuchoch padol na Moskvu, tá sa však voči tomu dôrazne ohradzovala.
Výsledky vyšetrovania napokon ukázali, že za výbuchom mali stáť niekoľkí ukrajinskí občania. Podľa informácií denníka The Wall Street Journal (WSJ) plán pôvodne požehnal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Po odpore americkej CIA, ktorá sa o zámere vopred dozvedela, však od neho ustúpil.
Vtedajší vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj však mal jeho rozkaz odignorovať, čo WSJ potvrdili viaceré zdroje z Kyjeva. Aj to malo byť jednou z viacerých príčin postupného zhoršenia ich vzťahov, ktoré napokon viedlo k odvolaniu Zalužného z funkcie.
Popis operácie od WSJ korešponduje s informáciami, ktoré zverejnili aj nemecké noviny Süddeutsche Zeitung, Die Zeit, ARD a švédsky denník Expressen.