Pred predsedníctvom prijmeme sto utečencov, migrácia bude jeho hlavná výzva

Jean-Claude Juncker a Robert Fico. Zdroj: TASR

Po tom, ako premiér Robert Fico v stredu 1. mája predstavil v Bruseli predsednícke priority, vysvitlo, že Slovensko predsa len prijme stovku utečencov z gréckych a talianskych táborov. Informoval o tom Denník N, ktorý sa odvoláva sa na dokument z Európskej únie. Ministerstvo vnútra to potvrdilo.

Hoci rezort zahraničia poprel súvis medzi prijatím utečencov a predsedníctvom, ide o gesto, ktoré môže Slovensku pomôcť. Slovenské predsedníctvo totiž stále čelí pochybnostiam, ako bude viesť rokovania na čele Rady EÚ v téme, v ktorej zaujalo vyhranený národný postoj.

Predsedníctvo môže zohrať konštruktívnu úlohu, no najväčšou výzvou bude práve skĺbiť domácu a zahraničnú politiku.

Plnia záväzok spred roka

Utečencov z gréckych táborov sľúbila prijať slovenská vláda ešte pred rokom na Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci. Utečencov vyberú podľa Denníka N na základe odporúčaní Vysokého komisára OSN pre utečencov, Slovensko si ich však bude môcť ešte pred príchodom preveriť. Pôjde o žiadateľov o azyl, ktorí môžu na Slovensku pokračovať v azylovom konaní.

Záväzok spred roka padol ešte pred zavedením povinných kvót, pre ktoré Slovensko podalo žalobu na Súdnom dvore EÚ. Žalobu doteraz nestiahlo, hoci ho k tomu vyzval aj slovenský komisár Maroš Šefčovič.

Podľa vlaňajšieho rozhodnutia ministrov, ktoré Slovensko žaluje, malo v prvom roku prijať 802 utečencov zo 120-tisíc v gréckych a talianskych táboroch.

Národné postoje nebudú na stole

Premiér Robert Fico už začal slovenskú verejnosť pripravovať na to, že domáca politika sa bude musieť prispôsobiť predsedníctvu. Ešte koncom mája pritom vyhlásil, že islam nemá na Slovensku miesto, za čo si vyslúžil ostrú kritiku francúzskych socialistov.

„Plne si uvedomujeme úlohu predsedajúcej krajiny, chceme byť honest broker (poctivý vyjednávač). To neznamená, že chceme meniť naše národné postoje, len ich nebudeme dávať na stôl,“ odkázal z Bruselu na spoločnej tlačovke s predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom.

Slovensko bude mať ako predsednícka krajina od 1. júla na stole citlivé témy. Bude musieť 28-člennú Radu EÚ doviesť ku kompromisu na reforme azylového systému, ktorú navrhla Komisia. Tá okrem iného obsahuje klauzulu o poplatku za neprijatie utečenca vo výške 250-tisíc eur.

Kvóty stále odmietame

Fico v Bruseli priznal, že „reforma Dublinu je jednou z tém, ktorá vyvoláva pomerne rozdielne názory.“

Hoci navrhovaná zmena dublinského systému obsahuje aj možnosť prerozdelenia utečencov, Slovensko akékoľvek kvóty stále odmieta.

Premiér však dodal, že „rešpektujeme, že sme predsedajúca krajina a úlohou predsedníckej krajiny je vytvoriť čo najširší rámec pre diskusiu.“

Fico pred Junckerom, ktorého oslovoval „Jean-Claude“, povedal, že predsedníctvo bolo významným faktorom pri zostavovaní novej vlády po marcových voľbách.

Slovensko môže byť konštruktívne

Francúzsky diplomat, ktorý si želal zostať v anonymite, pre EurActiv.sk povedal, že Slovensko môže aj v otázke migrácie zohrať konštruktívnu úlohu na čele Rady EÚ.

„Slovenské predsedníctvo pomôže určiť najlepší spôsob, ako postupovať v týchto témach, zohľadňujúc ich pálčivosť v strednej a východnej Európe,“ povedal francúzsky diplomatický zdroj.

Po potrebe naliehavej reakcie na masívny prílev utečencov, sa podľa neho stratégia Únie sústredí na tri oblasti: posilnenie vonkajšej hranice Schengenu a zachovanie slobodného pohybu osôb; spolupráca s tretími krajinami ako Turecko; a solidarita pri prerozdeľovaní utečencov.

Ťažké hľadanie rovnováhy

Hoci medzi priority slovenského predsedníctva avizované v stredu v Bruseli patrí rozpočet EÚ, prehlbovanie vnútorného trhu či vonkajšie vzťahy EÚ, hodnotené môže byť práve podľa výkonu v téme migrácie.

„Ak nebude brexit, bude migrácia dominantná téma predsedníctva,“ povedal pre EurActiv.sk francúzsky novinár Eric Maurice, šéfredaktor portálu EU Observer. „Je tiež veľmi symbolická, vytvára bruselskú atmosféru a Slovensko v nej bolo veľmi aktívne,“ analyzuje novinár pracujúci v Bruseli.

„Pre Slovensko na čele Rady EÚ bude výzvou pokúsiť sa o kompromis. Nájsť tú rovnováhu bude zložité,“ dodal Maurice.