V jednom z najproruskejších štátov Únie má dnes voči Rusku kladný postoj o polovicu menej ľudí než pred šiestimi rokmi, vyplýva z prieskumu. Výrazne sa zhoršil aj názor na Vladimira Putina, ktorého negatívne vníma 50 percent Bulharov.
V tradične proruskom Bulharsku výrazne klesá pozitívny názor na Rusko a stúpa podpora členstva v EÚ a NATO. Vyplýva to z celonárodného prieskumu od agentúry Alpha Research, ktorý si objednala Nadácia pre humanitárny a sociálny výskum.
Podpora bulharského členstva v NATO za posledných šesť rokov stúpla z 28 percent na 40 percent. Takmer polovica Bulharov si zároveň myslí, že vstupom do NATO viac získali, než stratili. Opak si myslí 29 percent respondentov. Rozdiel medzi týmito dvoma pozíciami sa tak za šesť rokov zväčšil z 5 na 20 bodov.
V Bulharsku zároveň výrazne padla podpora pre Rusko. Hoci ide v porovnaní s ďalšími krajinami EÚ o stále vysoké hodnoty, trend poklesu je podľa autorov prieskumu zrejmý. Pozitívny obraz Ruska v očiach Bulharov podľa nich značne utrpel jeho inváziou na Ukrajinu.
Kým v roku 2018 malo na Rusko kladný názor 60 percent ľudí, tento počet v roku 2024 klesol takmer na polovicu (31,8 percenta). V súčasnosti má negatívny názor na Rusko 34 percent Bulharov, kým v roku 2018 sa tak vyslovilo len osem percent z nich.
V Bulharsku výrazne utrpel aj názor na šéfa Kremľa Vladimira Putina. V roku 2018 ho pozitívne vnímalo až 45 percent obyvateľov, v roku 2024 už len 22 percent respondentov. Negatívnu mienku o Putinovi má 49,5 percenta Bulharov.
Proruský sentiment
Štúdia Alpha Research konštatuje, že Bulharsko v rámci východoeurópskych krajín predstavuje „slabý článok“. Odvoláva sa na prokremeľské postoje niektorých aktívnych bulharských politikov a na pretrvávajúce hybridné útoky zo strany Ruska.
Táto kombinácia povzbudzuje protizápadné nálady a vedie k „novým ohniskám polarizácie a potenciálneho konfliktu v spoločnosti“, píšu autori štúdie.
Pozície Bulharska však opisuje ako „v zásade“ proeurópske, ale so silne zakorenenými sympatiami k Rusku, ktoré vychádzajú z histórie. V tejto rovine sa v rámci EÚ dlhodobo radí k najproruskejším štátom Únie, a to aj spolu s Maďarskom a so Slovenskom.
V prípade Slovenska sa proruský sentiment utužoval napríklad štúrovským hlásaním všeslovanskej vzájomnosti pod vedením Ruska. V prípade Bulharska ho podporila vďačnosť za rolu Moskvy pri oslobodení krajiny spod nadvlády Osmanskej ríše.
V Bulharsku sa doteraz možno dohovoriť aj po rusky a, podobne ako na Slovensku, najmä pri staršej generácii naďalej hrá rolu aj nostalgia na časy socializmu.
S týmto nastavením spoločnosti rátali po začatí ruskej invázie na Ukrajinu aj vládni politici. Bulharsko a Maďarsko boli preto v rámci EÚ jedinými členskými štátmi, ktoré Ukrajine oficiálne odmietali posielať zbrane.
Ako však v roku 2023 ukázali investigatívci nemeckého portálu Die Welt, vláda v Sofii napriek tomu v kľúčových mesiacoch vojny poskytla Kyjevu obrovské množstvo munície a nafty. Pre strach z odporu národa ich však zabezpečila v tajnom režime.
Bulharsko časom od svojho odmietavého názoru k dodávkam zbraní ustúpilo. Po zmene vlády v októbri 2023 ho v tejto pozícii pre zmenu vystriedalo Slovensko.
Opatrnosť až „pasivitu“ prozápadne ladených strán v krajine kritizujú aj autori štúdie Alpha Research. Ich nevýrazné postoje vysvetľujú snahou získavať hlasy aj u voličov z proruského tábora.
Čoraz prozápadnejší
Napriek tomu prieskum ukazuje, že v Bulharsku je pevná prodemokratická väčšina obyvateľov, ktorá je odhodlaná ostať členom EÚ.
Celkovo dve tretiny Bulharov chcú žiť v krajine s demokraciou západného typu, zatiaľ čo len jedna tretina uprednostňuje život v krajine, kde vládne nejaký druh diktatúry – to znamená, autoritatívny režim, komunistická krajina alebo vojenská vláda, uvádza sa tiež v prieskume.
Údaje pre rok 2024 ukazujú 61-percentnú podporu európskej príslušnosti Bulharska a jeho členstva v EÚ a len 16-percentným nesúhlasom.
V porovnaní s rokom 2023 došlo k nárastu všetkých ukazovateľov európskej príslušnosti Bulharov. Autori štúdie hovoria, že ide o dôsledok vojny na Ukrajine, ktorá pomohla mnohým bulharským občanom uvedomiť si škody, ktoré by spôsobil ich prípadný odchod z Únie.