Putin chce po voľbách vyviesť Rusko z izolácie. Na lásku vraj ale treba dvoch

Novozvolený prezident, Vladimír Putin, uviedol, že chce vyriešiť medzinárodnú izoláciu Ruskej federácie (19. marec 2018). [Pool/EPA/EFE]

Ruský prezident Vladimír Putin chce po svojom znovuzvolení vyriešiť spory s medzinárodnými partnermi politickými a diplomatickými prostriedkami. Rusko a hrozby hybridnej vojny sú v agende tohtotýždňového summitu Európskej rady. 

V nedeľných voľbách získal staronový ruský prezident Putin takmer 77 percent hlasov. Podľa medzinárodných pozorovateľov však vo voľbách mohlo dôjsť k viacerým podvodom. Zahraniční politici sa s gratuláciami lídrovi Kremľu neponáhľali.

Ako na začiatku Studenej vojny

Putin však nebude mať čas na dlhé oslavy. Musí riešiť medzinárodnú izoláciu, do ktorej sa jeho krajina dostala. Rusko čelí viacerým sankciám, podozreniam zo zasahovania do amerických volieb v roku 2016, či najnovšie aj obvineniam z otravy bývalého špióna v Spojenom kráľovstve. Moskva bola naposledy v podobnej medzinárodnej situácii na začiatku Studenej vojny.

Spojené kráľovstvo viní Rusko z otravy Sergeja Skripala. Moskva hrozí odvetou

Rusko 13. marca varovalo Spojené kráľovstvo, aby očakávalo odvetu, ak uvalí sankcie za otravu bývalého dvojitého agenta. Spojené štáty a ďalší spojenci sa pridali k Londýnu a požadujú vysvetlenie použitia sovietskeho nervového jedu.

Prezident, ktorý vládne Rusku už takmer dve desaťročia, v pondelok poprel, že by viedol nové preteky v zbrojení s Washingtonom. Tento mesiac však svetu predstavil celý rad „neporaziteľných“ jadrových zbraní.

„Z našej strany urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sa spory s našimi (medzinárodnými) partnermi vyriešili politickými a diplomatickými prostriedkami,“ povedal počas stretnutia so siedmimi ďalšími kandidátmi, ktorých vo voľbách nakoniec porazil.

„Je samozrejmé, že nie všetko závisí na nás – rovnako ako v láske, aj tu musia byť zapojené obe strany. Inak nemôže láska fungovať,“ povedal.

Putin povedal, že sa počas nasledujúceho funkčného obdobia zameria na „zvýšenie blahobytu obyvateľov tejto krajiny“ prostredníctvom investícií do zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a infraštruktúry.

Nedostatok „skutočnej súťaže“

Keďže Putinov najvýraznejší protivník, Alexej Navalny, nemohol kandidovať, výsledok víkendových volieb všetci dopredu predpokladali.  Otázny bol skôr počet ľudí, ktorí k volebným urnám dorazia.

Únia kritizovala Rusko pre kauzu Navaľnyj

Ruská volebná komisia odmietla zaregistrovať iniciatívu na podporu kandidáta v marcových prezidentských voľbách.

Navalny však vyzval svojich podporovateľov, aby bojkotovali hlasovanie a vyslal do volebných miestností viac ako 30 000 pozorovateľov.

Navalneho hnutie a mimovládny volebný monitor Golos spoločne tvrdia, že dochádzalo k viacerým porušeniam – opakujúce sa hlasovanie a masové prepravovanie Putinových prívržencov do volebných miestností.

Bolo však zaznamenaných menej nezrovnalostí ako v predchádzajúcich rokoch a voľby boli podľa pozorovateľskej misie OBSE vo všeobecnosti dobre zvládnuté. Jedným dychom však dodáva, že boli poznačené “nedostatkom súťaže”. Ruské úrady podľa pozorovateľov OBSE obmedzovali voličom aj kandidátom niektoré práva.

Hovorí tiež o nevyváženej predvolebnej kampani a neprimeranom tlaku na volebnú účasť.

Rovnaké závery si z misie priniesol aj slovenský poslanec Peter Osuský (SaS), ktorý na regulárnosť volieb „dohliadal“ už po druhýkrát.

„Za 18 rokov sa demokracia v Rusku vyvinula do štádia, kedy má nádej len jeden kôň. Ostatné kone sú len štafáž, aby to ako závod vyzeralo,“ zhodnotil situáciu v Rusku Osuský pre RTVS.

Cukor a bič

Ruské úrady na zvýšenie volebnej účasti použili stratégiu „cukor a bič“.

Vo volebných miestnostiach bolo pre voličov prichystané rôzne jedlo, darčeky, súťaže či dokonca detskí animátori.

Zamestnanci štátnych aj súkromných spoločností, no dokonca aj študenti, však uviedli, že bol na nich vyvíjaný tlak, aby sa volieb zúčastnili.

Analytici tvrdia, že Putin využil napätie medzi Ruskom a západom, aby získal podporu a presadil ďalšie represívne opatrenia voči svojim odporcom.

Únia vyzýva Rusko, Turecko a Irán, aby pomohli zaistiť prímerie v Sýrii

Trojica krajín má zabezpečiť okamžitú a úplnú implementáciu trojmesačného prímeria vo Východnej Ghúte v Sýrii, ktoré bolo dohodnuté v Bezpečnostnej rade OSN.

Hovorca Putinovej kampane Andrei Kondrashov uviedol, že volebná účasť bola o 8 až 10 percentuálnych bodov vyššia ako sa očakávalo. Tvrdil, že za tento úspech „vďačia Británii“.

Narážal tým na obvinenia Londýna, ktorý Rusku pripisuje zodpovednosť za vraždu bývalého agenta Sergeja Skripaľa. Britská vláda v súvislosti s týmto prípadom vyhostila 23 ruských diplomatov. Moskva britský ťah oplatila rovnakou kartou.

Väčšina ruských voličov povedala, že aj napriek chudobe a zlému zdravotníctvu v Rusku volili Putina, pretože súhlasí s jeho zahraničnou politikou.

Zdržanlivé reakcie západu

Politici západných krajín sa neponáhľali so svojimi gratuláciami staronovému prezidentovi k jeho víťazstvu.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová „srdečne zablahoželala“ Putinovi, pričom vo svojej správe zdôraznila, že je nutné pokračovať v dialógu „a vyriešiť dôležité bilaterálne a medzinárodné výzvy a hľadať životaschopné riešenia.“

Francúzsky prezident, Emmanuel Macron, hovoril s Putinom po telefóne a zaželal mu úspech pri „modernizácii Ruska.“ Moskvu však vyzval, aby objasnila „neakceptovateľný“ pokus o vraždu bývalého špióna v Spojenom kráľovstve.

Macron tiež vyjadril znepokojenie nad vojnou v Sýrii, v ktorej Moskva zohráva kľúčovú úlohu, keďže je najbližším spojencom Assadovho režimu.

Britský minister zahraničných vecí Boris Johnson sa odvolal na správu nezávislých pozorovateľov a uviedol, že „obmedzenia základných slobôd… viedli k nedostatku skutočnej súťaže vo voľbách“.

Písomne Putinovi gratuloval aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Našim spoločným cieľom by malo byť obnovenie paneurópskeho bezpečnostného poriadku“.

Donald Tusk, predseda Európskej rady, naproti tomu ešte oficiálne ruskému prezidentovi neblahoželal. Ako uviedol v pozývacom liste na tohtoýždňový summit EÚ, Rusko a ochrana pred hybrdnou vojnou bude jedným z bodov agendy na stretnutí európskych lídrov.

Ani 24 hodín po voľbách neprišlo žiadne verejné vyhlásenie od amerického prezidenta, Donalda Trumpa. Jeho gratulácia k Putinovmu víťazstvu prišla až 20. marca.

Radosť zo znovuzvolenia Vladimíra Putina neskrýval v gratulačnom liste český prezident Miloš Zeman.

„Vaše presvedčivé víťazstvo svedčí o tom, že drvivá väčšina Rusov preferuje stabilitu, predvídateľnosť a perspektívnosť, ktoré stelesňujete,“ napísal v liste Zeman.

Putina za záruku stability označil aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko. „Dobré a férové vzťahy“ s Ruskom označil ze jeden z „cieľov mojej politickej misie“.

Japonský premiér, Shinzo, zavolal Putinovi, aby mu zablahoželal k víťazstvu. Rovnako urobil aj čínsky prezident Xi Jinping, ktorého nedávno tiež znovuzvolili za prezidenta.

Zlá nálada

Medzi liberálnymi Rusmi však panovala ponurá nálada.

„Už dlho rozmýšľate o emigrácii? Tak teraz je ten správny čas,“ poznamenal Stanislav Kucher, novinár pre rádio Kommersant FM.

Putinov najväčší súper, Pavol Grudinin, kandidát komunistickej strany, označil voľby za „nečestné“. Z 99,84 percenta spočítaných hlasovacích lístkov získal Grudinin 11,8 percent.

Nacionalista Vladimír Žirinovskij získal 5,66 percenta, bývalá televízna moderátorka, Ksenia Sobchaková, mala 1,67 percenta, zatiaľ čo veterán liberálnej politiky, Grigorij Yavlinský, dostal len niečo viac ako jedno percento hlasov.