Putina zvolili už v prvom kole

foto: Putin, zdroj: TASR/AP

Putin bol ruský prezident v rokoch 2000 – 2008. Posledné štyri roky pôsobil ako ministerský predseda. Aj po prenechaní prezidentského kresla Dmitrijovi Medvedevovi ostal najpopulárnejším politikom.

Po spočítaní takmer 100 % odovzdaných hlasovacích lístkov, je zrejmé, že za Putina hlasovalo až 63,7 % voličov.

„Sľúbil som vám víťazstvo. Vyhrali sme. Sláva Rusku,“ povedal dojatý Putin počas volebnej noci desaťtisícom svojich prívržencov. Zároveň odsúdil pokusy o „rozbitie ruskej štátnosti a uchvátenie moci“. „Ruský ľud dnes ukázal, že taký scenár nemôže mať na našej pôde úspech,“ dodal staronový prezident.

Dav jednohlasne skandoval „Putin! Putin!“. Niektorí pritom tancovali a pili vodku, aby sa zahriali.

Putinovi odporcovia odmietajú výsledky volieb a pokračujú v najväčších demonštráciach, od kedy sa Putin dostal pred dvanástimi rokmi k moci. Protesty sa začali po parlamentných voľbách 4. decembra, ktoré demonštranti označujú za zmanipulované.

„Deklarácia vojny“

Putinov najväčší súper, líder Komunistickej strany Gennadij Zjuganov, získal okolo 17 % hlasov. Ďalší v poradí nacionalista Michail Prokhorov, bývalý hovorca parlamentu Sergej Mironov a miliardár Michail Prokhorov dostali menej ako 10 % hlasov.

Zjuganov povedal, že jeho strana neuzná výsledky a voľby považuje za „nelegitímne, nečestné a netransparentné“. Taktiež šéf liberálov Vladimir Ryzhkov si myslí, že voľby neboli legitímne.

Organizátori protestov tvrdia, že návrat bývalého agenta KGB na prezidentské kreslo zmarí nádeje na ekonomické a politické reformy. Protesty by sa mali preto ešte rozširovať.

„Počet účastníkov protestu bude narastať a Putin so svojím tímom neurobil nič preto, aby sa to nestalo. V skutočnosti nám pomohli,“ povedal novinár a jeden z lídrov opozičného protestného hnutia Sergei Parkhomenko. „Tlačí veci až na hranu. Vyhlasuje nám vojnu. Výsledok je, že odpor voči nemu rastie,“ dodal.

Voľby monitorovali tisíce opozičných aktivistov, ako aj medzinárodných pozorovateľov. Golos, nezávislá monitorovacia skupina, tvrdí, že zaregistrovala 3500 prípadov manipulácie volieb.

Rusko potrebuje reformy

Putinova podpora je silná najmä v provinciach a o jeho víťazstve nikto nepochyboval.

Neúplné výsledky napríklad ukazujú takmer 100% podporu Putina v regióne Čečensko. Volebná účasť tam bola taktiež takmer 100 %.

Riaditeľ Ekonomického ústavu Ruskej akadémie vied Ruslan Semjonovič Grinberg vysvetľuje Putinov úspech dobrými ekonomickými výsledkami. Rusko sa tiež podľa neho stalo vďaka Putinovi dôležitým aktérom svetovej politiky.

Niektorí Rusi tvrdia, že Putin je pre nich mužom akcie a strážcom stability. Iní sú už unavení z jeho „úletov“ a obávajú sa koncetrácie jeho moci. Ak by vyhral aj ďalšie voľby, môže byť prezident až do roku 2024.

Prezidentská inaugurácia sa uskutoční v máji. Otázne je, či sa bude snažiť realizovať reformy, alebo sa naopak postaví proti akejkoľvek politickej či ekonomickej zmene. Ekonómovia tvrdia, že kľúčovým testom bude, ako ďaleko bude chcieť Putin zájsť s reformou ekonomiky, ktorá je v súčasnosti silne závislá na exporte ropy.

„Ide o zlomový moment – Rusko utrpí pokles a stagnáciu, ak skutočne nenaštartuje reformy,“ tvrdí Tim Ash z Royal Bank of Scotland v Londýne.

(Reuters/EurActiv)