Radovan Karadžič odsúdený na 40 rokov

Radovan Karadžič, (zdroj: TASR/AP)

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) dnes uložil najvyšší trest vo svojej histórii. Radovana Karadžiča uznal zodpovedného za genocídu v bosnianskom meste Srebrenica, počas ktorej zomrelo 8 tisíc moslimských mužov a chlapcov. U sedemdesiatročného bývalého politika znamená trest 40 rokov de facto doživotie.

Súdne záznamy v Karadžičovom prípade presiahli 300 tisíc strán. Súd v Haagu dnes postupne prechádzal jeho zločiny. V prvom bode obžaloby, ktorý sa týkal genocídy v siedmych bosnianskych obciach ho oslobodil.

V siedmych samosprávach (Bratunac, Foča, Ključ, Prijedor, Sanski Most, Vlasenica, a Zvornik) sa obžalobe podľa súdu nepodarilo spoľahlivo dokázať genocídu.

Karadžič však podľa súdu pomáhal vytvárať prostredie, ktoré viedlo k trestným činom srbských jednotiek. Podľa súdu musel vedieť, že nesrbské obyvateľstvo na území v ich držaní systematicky čelí násilným činom.

Desať z jedenástich

Nasledovalo ďalších 10 obvinení, kde už súd uznal Karadžiča za vinného.

Hneď druhá časť obžaloby sa sústredila na Karadžičov podiel na obliehaní a ostreľovaní Sarajeva. Súd detailne opísal útoky na civilné obyvateľstvo, ktorý trvali 3 roky. Vykonával ich tzv. Sarajevsko-romanijski korpus (SRK). Jeho veliteľa Stanislava Galiča odsúdil Medzinárodný tribunál už v roku 2003. Dostal 20 rokov.

Bez Karadžiča by sa 44-mesačné obliehanie Sarajeva, počas ktorého zomrelo 10 tisíc osôb, nemohlo uskutočniť a nesie za neho osobnú trestnú zodpovednosť, vyhlásil napokon súd.

Pred vyhlásením rozsudku v prípade Srebrenice sa súd venoval zajatiu 400 príslušníkov medzinárodných síl UNPROFOR. V tomto bode obžaloby Radovan Karadžič priznal svoj podiel viny na zadržaní zahraničných vojakov, no odmietol podiel na vyhrážaní sa smrťou.

Od októbra 1991 údajne existoval plán na vysídľovanie chorvátskej a bosnianskej populácie. V Srebrenici sa na Karadžičov príkaz malo vytvoriť „neznesiteľné“ prostredie. Tento zámer sa neskôr zmenil na konkrétny plán na elimináciu moslimského obyvateľstva.

Samotný plán na zavraždenie všetkých bosnianskych mužov a chlapcov v Srebrenici sa podľa súdu pravdepodobne zrodil až v júli 1995. Komplexný plán sa však určite nemohol uskutočniť bez vedomia generála Ratka Mladiča.

Karadžič odmietol, že by niesol zodpovednosť za vyvražďovanie. Počas masakru (11. – 13. 7. 1995) dostával pravidelné správy o tom, čo sa v Srebrenici deje. Karadžič mal možnosť zabrániť zabíjaniu, no neurobil tak.

13. júla 1995 hovoril Karadžič s civilným komisárom Miroslavom Deronjičom o osude zadržiavaných Moslimov v meste Bratunac. ICTY v rozsudku uvádza, že zadržiavaných označovali ako „tovar“. Počas konverzácie ich zabitie priamo nespomenuli.

Následný rozhovor medzi Deronjičom a plukovníkom Ljubišom Bearom sa nezameral na to, či zadržaných popraviť, ale výhradne na miesto popráv. Podľa súdu tak rozhodnutie, na ktorom sa Karadžič podieľal, muselo padnúť už skôr.

S generálom Mladičom, Bearom a podplukovníkom Popovičom spája Karadžiča zámer zničiť Moslimov v Srebrenici. Je teda zodpovedný za genocídu.